trovstvá Európy 2004 opäť ukázali slabosť nášho futbalu. Síce v nich slovenský futbalisti získali povinných šesť bodov, hrou však absolútne nepresvedčili. V prvom zápase v Macedónsku, nebyť brankára Königa, sme si mohli vystrúhať hanbu na desať rokov. Pred zápasom s Lichtenštajnskom tréner Jurkemik alibisticky pripomenul, že dnes v Európe už niet futbalových trpaslíkov. Istil si tak zrejme pôdu pred prípadnou blamážou, ktorú by našim profesionálom uštedrili športovci z krajiny, ktorá sa počtom obyvateľov okolo 12-tisíc radí medzi najmenšie v Európe. Našťastie, nestalo sa tak.
Ako Žilinčanov nás však zarazil fakt, že najlepší kanonier, vedúca osobnosť úradujúceho majstra a futbalista, ktorý v súčasnosti „vychytil“ vynikajúcu formu, opäť nenastúpil. Reč je, samozrejme, o Marekovi Mintálovi. Muž, ktorý si v slovenskej najvyššej súťaži počína suveréjne, a o dve triedy už prerástol ostatných futbalistov, nastúpil v súboji s Lichtenštajnskom na úbohých deväť minút. V Macedónsku šancu vôbec nedostal. Zato tam nastúpil Slovanista Vittek, ktorý sa evidentne trápi. Položme si otázku: Prečo nastupuje podpriemerne hrajúci Vittek z Bratislavy a vynikajúci Mintál zo Žiliny sedí na lavičke? Keby sme si náhodou mysleli, že je za tým lobing určitej skupiny ľudí a snaha Vitteka predať, asi by to na ihrisku nevyzeralo inak. V poriadku, ak si to tento futbalista zaslúži, tak prosím. Lenže, ako sa musí cítiť Marek Mintál, keď má evidentne formu, hrá vynikajúco, ako tvorca hry vedie tabuľku strelcov a šancu ukázať sa, nedostane ani proti evidentnému futbalovému trpaslíkovi z Lichtenštajnska? Akú má motiváciu snažiť sa o vynikajúce výkony, keď o ňom Jurkemik prehlási, že veď šancu predsa dostal na Cypre? Veď je to smiešne! Braňo Labant, jeho kolega z reprezentačného dresu situáciu komentuje takto: „Ja som bol z toho, že Marek nehral, takisto sklamaný. Myslím si, že najlepší strelec ligy mohol, najmä proti Lichtenštajnsku, nastúpiť. V tom zápase sme mohli hrať trochu ofenzívnejšie. Tréner chcel hrať pôvodne systém 3-5-2, ale nakoniec povedal, že hráči ho pri nacvičení nezvládli. Nakoniec sme hrali presne tak, ako v Macedónsku, teda 4-4-2 a pri tom systéme s dvoma defenzívnymi záložníkmi dal v útoku šancu Kožlejovi a Reiterovi. Pre mňa osobne je to však veľké sklamanie.“ K tomu niet čo dodať. Zostáva nám len dúfať, že si Ladislav Jurkemik uvedomuje, čo robí.
Michal Filek
