ári svoj presný termín. Svätí sa po prvom jarnom splne mesiaca. Nadväzuje na židovskú Veľkú noc – paschu, ktorá sa slávila od 14. do 21. dňa v mesiaci nisan (marec – apríl) na pamiatku vyslobodenia izrealského národa z egypts-kého otroctva.
Pôst
Prípravou na veľkonočné sviatky je u kresťanov 40-dňový pôst. Podľa biblického príbehu, podľa ktorého sa Ježiš pred svojím verejným vystúpením postil na púšti 40 dní.
Veľkonočný týždeň
Začína sa Kvetnou nedeľou, končí sa Bielou sobotou (13. – 19. apríla). Volá sa aj Veľký týždeň, pretože sa v ňom odohrali najdôležitejšie udalosti spásy.
Kvetná nedeľa
Na bohoslužbách si kresťania pripomínajú Ježišov vstup do Jeruzalema, kde chcel osláviť židovské veľkonočné sviatky. Pri vstupe do mesta ho vítali nadšené zástupy ľudí a pod nohy mu hádzali palmové konáriky. Preto sa táto nedeľa nazývala Palmarum (nedeľa paliem). Možno preto, že na Slovensku palmy nerastú a aj u nás sa vzácni ľudia vítajú kvetmi, vznikol názov Kvetná nedeľa. Alebo možno aj preto, že je v období, keď sa začínajú objavovať prvé kvety.
Zelený štvrtok
Štvrtok bol posledný deň Ježišovho života. S učeníkmi oslavoval v Jeruzaleme paschu. Pri večeri však nehovoril o vyvedení izraelského ľudu z egyptského otroctva a o význame veľkonočného obetného baránka, ale o vlastnej obeti na kríži. Chlieb a víno označil za svoje telo a krv. Spomenul aj to, že jeho smrť nebude nešťastím, ale prinesie radosť a život.
Pomenovanie Zelený štvrtok vzniklo pravdepodobne podľa zelene v Getsemanskej záhrade, kde sa Ježiš po večeri modlil a kde ho zatkli vojaci.
Veľký piatok
Pre kresťanov deň potupnej smrti Ježiša na kríži. Stalo sa to na vrchu Golgota za vlády cisára Tibéria a Pontského Piláta. Tak ako baránok v Egypte zachránil svojou krvou Izraelcov pred smrťou, tak nás Ježiš Kristus nevinným umučením a smrťou oslobodil od všetkých hriechov. Už viac ako desať rokov je Veľký piatok štátnym sviatkom aj u nás.
Biela sobota
V sobotu Ježiša pochovali do hrobu. Bohoslužby sa začínajú v pôstnom duchu a končia radosťou z Pánovho vzkriesenia. V katolíckych kostoloch opäť zaznejú zvony.
Veľkonočná nedeľa
Boh vzkriesil Ježiša z mŕtvych a ten vstal k novému životu. Po Jeho smrti ho stovky ľudí opäť videli živého, mnohí s Ním hovorili, dotýkali sa Ho a dokonca s Ním aj jedli a pili.
Odvtedy kresťania svätia každú nedeľu. Občianskym sviatkom sa nedeľa stala v roku 321, keď cisár Konštantín Veľký vydal zákaz manuálnej práce v nedeľu.
Veľkonočný pondelok
Typické veľkonočné zvyky – oblievanie, šibanie, maľovanie kraslíc, rozdávanie čokoládových zajačikov či kuriatok, nemajú kresťanský pôvod. Niekedy možno odsúvajú pravú podstatu veľkonočných sviatkov do úzadia. Ale napriek všetkému je Veľká noc sviatkom, na ktorý sa všetci každý rok nesmierne tešíme.Podľa Emílie Kmecovej spracovala Eva Bučová
a