ceste varínskeho rodáka Petra Žaloudka (43), momentálne žijúceho vo Viedni, na ostrov Moloka'i do kolónie malomocných.
Zakázané miesto turistického raja
Moloka'i je jedným z Havajských ostrovov, ktoré sa považujú za turistický raj a sú hojne navštevované. Peter Žaloudek ho prvýkrát navštívil v roku 1998, kedy si naplánoval mesačnú dovolenku na Moloka i. Mnohí turisti, čo tento prekrásny ostrov navštevujú, netušia, že v jeho severnom cípe sa nachádza kolónia malomocných Kalawao. Bežným návštevníkom a turistom nie je prístupná.
Ako sa do nej dostal Peter Žaloudek? K jeho životnému príbehu, ktorý ho doviedol až na Moloka'i, sa úzko viaže životný príbeh pátra Damiána de Veuster, ktorý tu pôsobil ako misionár. Kniha, v ktorej boli zhrnuté jeho životné zážitky, sa dostala do rúk Petra Žaloudka. Zatúžil dostať sa na miesto, kde páter Damián žil aj zomrel. Preto si vybral za miesto dovolenky práve Moloka'i. Ani vtedy by sa však do kolónie malomocných nedostal, keby sa nezoznámil s belgickým kňazom, ktorý pôsobil na Havaji. Ten mu vybavil do kolónie potrebné povolenie. Dostal tri špeciálne pozvania, ktoré mu umožnili stráviť medzi malomocnými dlhší čas.
Kráľ hľadá miesto pre malomocných
Kolóniu zriadil v roku 1865 havajský kráľ Kamehamema. Medzi havajskými domorodcami sa malomocenstvo, ktoré volali čínska choroba, rýchlo šírilo. Na havajské ostrovy ho priviezli vysťahovalci, ktorí sa sem prisťahovali z Ázie. Kráľ Hamehamema chcel strašnú chorobu, ktorá ničila jeho poddaných, zastaviť. Zvolal kongres, na ktorom sa zúčastnili rôzni lekári a štátnici z Európy i Ázie. Ich rada znela: malomocných treba izolovať. Kráľ Kamehamema začal hľadať na ostrovoch miesto, ktoré by bolo dostatočne izolované od ostatného sveta, na ktorom by žilo málo ľudí a na ktoré by bol ťažký prístup. Našiel ho na ostrove Moloka'i, v jeho severnej časti, nazývanej Kalaupapa.
Neschodná cesta do pekla
Moloka'i je takmer 60 kilometrov dlhý a 10 kilometrov široký. Na jeho severnom okraji sa nachádza malý cíp s rozlohou asi 15 kilometrov. Poloostrov Kalaupapa je oddelený od ostatnej časti ostrova vysokými strmými horami, cez ktoré až dodnes vedie jediný, úzky a ťažko schodný chodník. Z troch ostatných strán obmýva poloostrov oceán. Toto miesto sa kráľovi Kamehamehovi zdalo ako stvorené na to, aby tu zriadil kolóniu malomocných Kalawao. O tom, akou strašnou metlou malomocenstvo pre Havajčanov bolo, dokazuje aj to, že v priebehu sto rokov ich počet klesol z 250 000 na 50 000. Do Kalawaa chodili prakticky umierať. Aj keď mal kráľ Kamehamema šľachetný zámer, Kalawao sa postupom rokov stalo strašidelným miestom. Vkročiť do neho znamenalo podpísať si rozsudok smrti. Niet divu, že sa tam po dlhé roky neodvážil prísť žiaden zdravý človek. Svetlou výnimkou medzi nimi sa stal páter Damián de Veuster. Do Kalawaa prišiel v roku 1873. Deväť rokov predtým pôsobil ako misionár a kňaz na najväčšom a najjužnejšom havajskom ostrove. V čase jeho príchodu žilo v Kalawau okolo 800 malomocných. Ich životné podmienky boli katastrofálne. Povaľovali sa len tak na zemi pred domami, nedostávali žiadnu lekársku pomoc či duchovnú starostlivosť. Čakali na strašnú a pomalú smrť... Páter Damián žil medzi nimi až do roku 1889, kedy na malomocenstvo zomrel. Počas jeho pôsobenia sa životné podmienky pre malomocných začali zlepšovať. Ale až v dvadsiatom storočí sa ich neznesiteľné utrpenie vďaka modernej medicíne zmiernilo.
O tom, ako žijú v Kalaupape malomocní dnes, vás budeme informovať v niektorom z ďalších čísiel našich novín.Zuzana Kuglerová
Foto: Peter Žaloudek