Nitrianska skupina Horkýže slíže sa z rok na rok dostáva čoraz viac do povedomia mladého konzumenta muziky. Pod-ľa ich vlastných slov sú trochu uletení, ale spievajú a hrajú o živote. O takom, aký je. Bez príkras a zbytočnej romantiky. Od ich vzniku, v novembri 1992, vydali šesť albumov s názvami viac ako netradičnými.
Začiatkom zimy 1994 to bol prvý neoficiálny album Prvý slíž, ktorý vyšiel v náklade 600 kaziet. V júni 1996 nasledoval ďalší - V rámci oného. September 1998 priniesol tretí – Vo štvorici po opici. Po dvojročnej prestávke sa vrece s ich albumami priam roztrhlo. Marec 2000 – Ja chaču tebja, október 2001 - Festival chorobná 2001 a presne o rok zatiaľ posledný – Kýže sliz.
Za desať rokov fungovania kapely sa toho zmenilo dosť. Zo zakladajúcich členov ostali dvaja, Peter Hrivňák (Kuko) a Mário Sabo (Sabotér). Vo februári 1995 sa k nim pridal gitarista Juro Štefánik, poslednú zmenu zaznamenali ich fanúšikovia asi pred poldruha rokom, keď bubeníka Martina Košovana nahradil Marek Viršík.
Za tých desať rokov absolvovali stovky koncertov a vystúpení. Pretože sú to celkom obyčajní chalani, lákajú ich festivaly pod šírym nebom, amfiteátre či motorkárske zrazy. Pokiaľ sa dá, pozvanie nikdy neodmietnu. Aj keď je to len recesia. Aj preto vo štvrtok 17. apríla večer prišli neoficiálne do Žiliny, aby sa v hostinci Migréna stali krstnými otcami belgického čierneho piva Leffe, ktoré sa momentálne uvádza na slovenský trh. Nesmeli sme tam chýbať a veríme, že krátkym exkluzívnym rozhovorom s Jurom Štefánikom potešíme mnohých fanúšikov skupiny Horkýže slíže.
Povedzte mi, aké slíže majú členovia vašej kapely najradšej?
Slíže na všetky spôsoby, my nie sme v jedle prieberčiví a zjeme všet-ko. Od slimákov, cez špenát, duseného tchora, nám je to jedno. Keď si však môžeme vybrať tak orechové s cukrom.
Znamená to, že ste sladkí?
To presne neviem, to musia posúdiť iní.
Aby sme urobili radosť vašim fanúšikom, pridajte niekoľko slov o vašej kapele.
Oslavujeme desiate výročie, na konte máme päť radových albumov a jednu výberovku. Sme štyria –traja gitaristi a jeden bubeník. To sú najdôležitejšie informácie.
Martin Košovan (Košo) bol zakladajúcim členom kapely. Prečo sa rozhodol pre odchod?
Učí na strednej škole telesnú a občiansku výchovu a naše koncertovanie a vystupovanie sa s jeho povolaním nedalo akosi dobre zlúčiť. Nestíhal muziku skombinovať s robotou. Od minulého roka nám narástol počet koncertov, rozbehlo sa to vo väčšom štýle, a tak sme vlastne „nepracujúci“. Mária je síce poisťovací agent, ale Kuko sa už živí muzikou, ja som stále zamestnaný, ale chodím do práce, ako Cigáň do školy. Marek učí angličtinu.
Aké ste mali pocity, keď ste si mysleli, že Jožo Pročko ide na vás vysúdiť veľké peniaze?
Prvé pocity boli ako u každého normálneho človeka, akože nie, nie. Ale potom, keď začali volať právnici, začali sme rozmýšľať, či sa budeme súdiť, kde zoberieme tie peniaze, čo z toho bude? Mali sme trochu obavy, ale môžem povedať, že Jožo Pročko je ješitný človek. My si myslíme, že spočiatku to myslel naozaj vážne, ale keď spoznal mienku ľudí, urobil z toho srandu.
Chystáte sa v najbližšom čase koncertovať aj v Žiline?
Áno, určite tu budeme hrať vysokoškolský majáles v menze na Hlinách. Hrávame tu veľmi radi, lebo žilinské publikum je z tých spontánnych, ktoré sa vie baviť. A my máme veľmi radi, keď sa ľudia dole skvele zabávajú, lebo vtedy sa baví aj kapela. A keď sa bavia ľudia aj kapela, vzniká perfektná atmosféra. Je to živelné a žilinské publikum sa dokáže odviazať. Niekedy sa bavím tak dobre, že keď sa spamätám, hráme už úplne inú pesničku.
Chystáte niečo nové, zavriete sa opäť do nahrávacieho štúdia?
Nechcem predbiehať. Máme niečo rozpracované. Na jeseň by sme chceli vydať nový album, nebude však radový, ale taký trochu uletený, ale ešte nechcem o tom rozprávať. Máme pred sebou leto, strašne veľa koncertov, festivalov, mali by sme ísť aj do Čiech. Vlastne celé leto budeme rozbehaní. Radi prídeme všade, kde nás zavolajú. Nebránime sa podobným akciám, ako je napríklad táto. Prídeme radi všade, kde je pokope veľa príma ľudí.
Hovorili ste, že vaša kapela je trochu uletená, uletené sú aj vaše texty a muzika. Máte svojich dvorných autorov?
Texty sú výhradná doména basgitaristu Kuka. Píše texty zo života. Radšej ako o láske spieva napríklad o veciach, ktoré sme zažili. Muziku robí celá kapela. Lepšie sa berie.
Ste školení muzikanti?
Pravda je taká, že nikto z kapely nepozná noty, sme takí samoukovia. Jediný Marek chodil asi dva roky na nejaké ľudové konzervatórium, ale potom ho to prestalo baviť a odišiel. Tak ten trochu pozná noty a je vlastne profík.
Včera ste boli ešte v Prahe. Čo bolo v Prahe?
Robili sme tam nejaké rozhovory pre české médiá a pre české televízie. Bolo ich veľa. Chceme aj v Čechách ukázať ako vyzerá poriadna slovenská muzika.
Hrali ste tam už niekedy?
Minulý rok sme tam mali päť alebo šesť koncertov s Troma sestrami. Im sa naša muzika a štýl veľmi páčia, a tak nás pozvali na nejaké letné festivaly. Publikum nás prijalo veľmi pozitívne, až som bol z toho prekvapený.
Koľko koncertov hráte priemerne za rok?
To viem celkom presne, lebo minulý rok sme ich poctivo počítali a bolo ich 127.
Dnes ste robili krstných tatov pivu. Aký máte k nemu vzťah?
Veľmi pozitívny. Máme radi aj ďalšie nápoje, o ktorých nebudem hovoriť podrobnejšie. Ale pravda je taká, že každý Slovák si rád vypije a my tiež.
Eva Bučová
Foto: autorka