Zdenko nebol pôvodom Slovák, ale Moravák. K Slovensku ho viazali osobné citové putá. Našiel si manželku v Žiline. Vzali sa veľmi mladí, z lásky. Andrea sa odsťahovala do malého mestečka neďaleko Ostravy, kde vlastnil Zdenko polovicu rodičovského domu. Druhá polovička patrila jeho strýkovi Václavovi. Bol to ten istý Václav, ktorý sa zatúlal až do Mexika a oženil sa s mexickou krásavicou Vanessou. Keď Vanessa od Václava odišla, nechajúc mu na starosti dve školopovinné dcérky, Václav si spomenul na rodinu v ďalekej, vtedy ešte česko-slovenskej vlasti. Napísal synovcovi, aby ho navštívil. Zdenkovi prišla ponuka vhod. Andrea práve porodila tretie dieťa a on bol bez práce. Preto sa rozhodol, že strýkovo pozvanie príjme.
Václav ho privítal s otvoreným náručím. Jeho dve dcérky, Tereza a Vanessa, sa nečakanému strýčkovi potešili. Aj keď žili v slovenskej menšine v chicágskom Berwine, nezapreli v sebe horúcu krv svojej matky Mexičanky. Strýka privítali na pravý mexický spôsob: tequillou. Nevedeli, že Zdenko je liečený alkoholik. Ostatne, nevedela o tom ani jeho žena Andrea, ktorá zostala aj s troma maličkými deťmi doma v Československu. Zdenkovi tequilla zachutila. A tak, namiesto toho, aby si šiel hľadať prácu, vychutnával pravé mexické pálené. Vízum mal vybavené len na dva mesiace. Za celý ten čas si na manželku a deti ani nepomyslel. Ani raz im nenapísal. Keď však uplynuli dva mesiace, spomenul si, kvôli čomu do Ameriky prišiel. Začal prosiť Václava, aby mu pomohol vybaviť zelenú kartu a nájsť zamestnanie. Václavovi sa synovca uľútilo. Našla sa aj práca. Tak, ako väčšina emigrantov zo Slovenska a Čiech, Zdenko skončil na stavbe. V partii spolupracovníkov sa mohol znovu dívať na dno pohárika. To sa však nepáčilo majiteľovi firmy, kde pracoval. Dostal výpoveď. S prosíkom opäť prišiel za svojím strýkom Václavom. Ten mu vybavil ďalšiu prácu na ďalšej stavbe. Aj odtiaľ ho po mesiaci pre alkohol vyhodili. Zdenko znovu vyhľadal bezpečný rodinný prístav vo Václavovom dome a znovu prosil o pomoc. Václav ho však už mal dosť. Prejedli sa mu ustavičné Zdenkove výčiny aj jeho alkoholizmus. Vyhodil ho z domu.
Myslel si, že má od nepodareného synovca navždy pokoj. O dva mesiace však u neho zazvonil telefón. Volala znepokojená Andrea, ktorá nevedela, čo sa s jej mužom stalo. Václav jej poslal pozvanie, vďaka čomu aj Andrea pricestovala do Berwinu. Nechala doma tri maličké deti, o ktoré sa starala Zdenkova mama. Andreu pritiahla za Zdenkom láska. V Amerike ju však zastihla nepríjemná zvesť: jej Zdenko zmizol v útrobách Chicaga. Bola len malá nádej, že ho nájde. No predsa sa nevzdala... Začala ho hľadať po všetkých stavbách, kde robili českí a slovenskí emigranti. Na jednej z nich Zdenka našla. Opitého... Vzala ho k Václavovi a so slzami v očiach prosila, aby jej mužovi pomohol, že mu to vráti, že budú platiť za nájom aj stravu. Václav sa sprvu zdráhal, mal so Zdenkom zlé skúsenosti, no potom podľahol Andreiným slzám.
Andrea dodržala svoje slovo. Našla si prácu, z ktorej platila Václavovi podnájom, prispievala na stravu, posielala domov peniaze pre deti a svokru. Chodila upratovať do domácností bohatých amerických žien a starala sa o ich deti. Len ona sama vedela, koľko bolesti pritom prežíva. Opatrovala cudzie deti, kým doma čakali na ňu tie jej...
Domov odcestovali po pol roku. Andrea sa už do Ameriky nevrátila, aj keď ju Václav často pozýval. Mala na ňu trpké spomienky, aj keď sa vďaka peniazom, čo tam zarobila, podarilo zaplatiť Zdenkovi protialkoholické liečenie. Zdenko si napokon uvedomil, že prišiel nielen o dobrú povesť v rámci rodinných vzťahov, ale aj o pracovnú príležitosť. Uprosil Václava, aby to s ním skúsil ešte raz. Teraz cestuje do Ameriky každého pol roka na sezónne brigády. Stráži sa, vie totiž, že keby prišiel iba raz opitý do Václavovho domu, pozvanie by už nedostal. Zuzana Kuglerová