R. Štefánika. Jedinečný, neopakovateľný život kopaničiarskeho rodáka sa odohrával takmer na všetkých kontinentoch a bol vyplnený neustálym hľadaním a titanským zápasom, ktorý napokon vyústil do národnooslobodzovacieho boja. Generál Štefánik je nesporne jedna z najvýznamnejších postáv novodobých slovenských dejín. Jeho historický význam nespočíva len v jeho rozhodujúcom podiele v rámci Národnej rady československej a na založení spoločného štátu Slovákov a Čechov. On bol prvým zo svojho národa, ktorý obdivuhodnými diplomatickými aktivitami priamo vplýval na európsku politiku. Svoju štátnickú činnosť zameral predovšetkým na rozbitie rakúsko-uhorského mocnárstva. Veľký syn slovenského národa nastúpil na leteckú školu vo Francúzsku v januári 1915. V júli 1918 získal generálsku hodnosť. Niekoľkokrát sa v cudzine vyslovil, že by mal byť doma. Po vzniku Československa povedal: „Česi a Slováci sú konečne slobodní! Som spokojný sám so sebou. Mohol by som pokojne zomrieť!“ Generál M. R. Štefánik 20. apríla 1919 pricestoval z Francúzska do Talianska. V Miláne ho zastihol telegram od Vavra Šrobára, ktorý ho žiadal, aby prišiel urýchlene do Bratislavy. Ako dopravný prostriedok použil lietadlo Caproni. Jeho prílet do Bratislavy bol ohlásený na 4. mája 1919 okolo 12.00 h. Všetko bolo pripravené na pristátie. O 11.30 h bolo počuť hukot lietadla, ktoré sa napokon objavilo na oblohe. Lietadlo krúžilo nad Dunajom vo výške asi 400 metrov. Začalo klesať na pristátie a odrazu sa z výšky tisíc metrov zrútilo na zem. Pri leteckej havárii Štefánik zahynul. Odišiel navždy ako 39-ročný. Osud mu nedoprial vstúpiť na pôdu slobodnej ČSR. Generál M. R. Štefánik bol postavou nízky, ale veľký duchom. Osobnosť neobyčajne sugestívna, túžiaca po poznaní pravdy, spravodlivosti, milujúca svoju vlasť. Ján Adamík
