V utorok 13. mája mohli návštevníci Filmového klubu vidieť jeden film z bohatej filmografie komika bez konkurencie - Charlesa Chaplina - jeho známeho Diktátora (The Great Dictator). Sám Chaplin sa v ňom zjavil v dvojúlohe diktátora Hynkela a židovského holiča, ktorí sa na seba neuveriteľne podobajú. V ďalších úlohách sa predstavili J. Oakie, P. Goddardová, R. Gardiner a iní.
Ľahko čitateľná alegória na nacistický režim, ktorý práve v tej dobe pohlcoval Európu, pochádza z neskoršieho obdobia režisérovej tvorby, najbližší film natočil až po vojne. Chaplin v nej dokázal, že prekonal obdobie večného tuláka zo svojich nemých grotesiek; súvis so spracovaním tejto filmovej látky malo iste aj jeho vtedajšie verejné vystúpenie, kde otvorene kritizoval USA za politickú nečinnosť a vyzýval k odporu voči Hitlerovi. V dobe vzniku Diktátora (1940), ktorý sa ironickou formou vysmieva z najznámejších čŕt despotizmu i propagandy, ešte zďaleka neboli známe všetky neľudskosti nacizmu, a aj sám Chaplin sa po skončení vojny musel zdôveriť, že keby bol vedel o skutočných hrôzach nemeckých koncentračných táborov, nebol by mohol film natočiť: „Nedokázal by som si uťahovať z vražedného šialenstva. Bol som však rozhodnutý zosmiešniť ich mystické táraniny o čistej rase.“ Odkaz diela humánneho komika Chaplina nestráca na aktuálnosti ani dnes.(ting)