technológií a opravu betónov
Liptovské Vlachy – Na piatu jubilejnú novinársku plavbu Liptovskou Marou sa v utorok pred týždňom vybrala dvadsiatka novinárov pôsobiacich v Žilinskom kraji. Nechýbala ani redakčná posádka Žilinských novín. Priamo na lodi pristavenej pri priehradnom múre sa riaditeľ ružomberského závodu Povodia Váhu Róbert Hok poďakoval za spoluprácu Regionálnej organizácii Slovenského syndikátu novinárov v Žiline. Lodi a jej skúsenému kapitánovi Durdiakovi poprial na siedmu plavebnú sezónu šťastnú a bezporuchovú plavbu vodami Liptovskej Mary. „Všetko je pripravené na plnú prevádzku turistickej vyhliadkovej lode Mária, ktorá má prepravnú kapacitu 55 osôb. Loď premáva v pravidelných časových intervaloch od priehradného múru, vedľa kostolíka, potom sa krátko pristaví pri kempe v Liptovskom Trnovci a na Dechtároch,“ hlási kapitán Jozef Durdiak. Mária je k dispozícii pre zájazdy turistov, exkurzie žiakov a študentov, pre rôzne spoločenské podujatia. Vlani prepravila 10 240 návštevníkov, z toho až 2630 detí. Tržby 624-tisíc korún boli pri prevádzkových nákladoch 315-tisíc korún. Na hladine nádrže o rozlohe 20 štvorcových kilometrov a s objemom až 362 miliónov kubíkov vody bez novinárskych otázok sa uvádzacia plavba v novej sezóne neobišla. „Zásobujeme celú Vážsku kaskádu až po Piešťany pre priemysel, poľnohospodárstvo, energetiku a pribúdajúce čističky odpadových vôd. Okrem toho zachytávame aj nadmerný prítok vody v jesennom daždivom období pre potreby úsporného zimného režimu. Aby sme nemali ľadové zápchy, tak rovnomerným vypúšťaním vody zatepľujeme Váh, aby fabriky pod nami dostali vodu v primeranom množstve a kvalite. Je to od nás celoročne zhruba 14 metrov kubických za sekundu,“ vysvetľuje riaditeľ Hok. V roku 2005 bude Liptovská Mara v prevádzke rovných 30 rokov. Údržba je priebežná. Zub času a veľké vody predsa priehradu poznačujú. Tohto roku predstavajú zhruba 8,5 mil. Sk na opravách technologických zariadení. Vlani tu robili podrobné potápačské mapovanie stavu vodného diela. Zistili, že kvôli vlnobitiam a nárazom ľadov v zimnom období došlo k čiastočnému porušovaniu povrchu betónov, ktoré zapríčiňujú priesaky vtokových veží. Pilotný projekt na jedinečnú sanáciu betónov si komplexne vyžiada investíciu 7-9 mil. Sk. Riaditeľ dodáva kuriozitu. „Aby sme opravy nerobili ako na Oravskej priehrade vypustením celej nádrže v roku 1990, na jar budúceho roka chceme zísť s hladinou nádrže na kótu 550 metrov nadmorskej výšky Baltu po vyrovnaní. Maximálna výška hladiny je 564,89 m. Spustíme teda hladinu o viac ako 14 metrov. To na opravy za plného chodu bude stačiť.“ Potápači totiž zistili, že pod kótou 550 až do dna sú vtokové veže v dobrom technickom stave a preto všetku vodu by bolo zbytočné vypúšťať.
Ján Filip
Foto: Andrea Harmanová
