o. Dorastenky si v roku 1986 v Gotwaldove vybojovali majstrovský titul. V tom čase bola členskou kádra i 14-ročná Zdenka Fuljerová – Szabová. Po tomto úspechu a niekoľkých reprezentačných štartoch v mládežníckych kategóriách si ju všimli v prvoligovom Partizánskom, kde okrem pôsobenia v Šali, hráva doteraz. V práve skončenej sezóne sa s 222 gólmi stala najlepšou strelkyňou WHIL po dlhodobej časti. V tomto tíme sa už stihla stretnúť s niekoľkými bytčianskymi odchovankyňami. Dres Partizánskeho okrem nej obliekali i jej sestra Darina Slaninková, Jolana Bohunská i Andrea Hundáková.
V týchto dňoch sme Zdenku Szabovú zastihli na návšteve u rodičov a tak sme jej prítomnosť využili na rozhovor.
Zdenka, po dlhej dobe ste prišli na návštevu do Bytče. Ako si užívate leto?
Každé leto sa prídem na týždeň pozrieť za rodičmi do Bytče. Chodievame na chatu do Kolárovíc a plánujeme tiež ísť niekde k moru. Potom už začne tvrdý tréning pred novou sezónou.
Aká bola tá uplynulá?
V Partizánskom to bolo po finančnej stránke dosť ťažké. Na jeseň sme ešte mali málo bodov a neboli sme spokojní. Postupne sa to však zlepšovalo, dotiahli sme sa na šieste miesto a zohrali sme výborné zápasy, ktoré nám potvrdili, že by sme mohli hrať o medailu. Máme však úzky káder a prišli zranenia. Nakoniec nám play-off nevyšlo a skončili sme štvrté. Na podmienky, ktoré máme je to však celkom dobré.
Ako hodnotíte spoločnú WHIL ligu z pohľadu kvality?
Keď sa spojili české a slovenské družstvá a rakúsky Hypo-bank, bolo to spestrenie. Dovtedy hrávalo dokola iba osem slovenských mužstiev a nebolo to ono. Teraz hráme lepšie zápasy s kvalitnými súpermi, ako sú Slávia Praha či Olomouc.
Zdá sa ale, že na kvalite reprezentácie sa konfrontácia so silnými súpermi neodzrkadľuje...
Veľmi nie. Je to čudné. Češky hrajú jednoduchú, kompaktnú hádzanú a u nás to nejde. Ja som reprezentáciu odmietla zo zdravotných a rodinných dôvodov. Sú tam však hráčky zo zahraničia i z domácej ligy a napriek tomu sa nedarí.
Má ešte Slovenská hádzaná na to, aby sa opäť dostala na výslnie?
Určite áno. My sme jednoznačne lepšie ako Češky. Dôležitú úlohu zohrá i šťastie.
Hádzaná v Bytči mala vždy veľmi dobrú úroveň, ale v súčasnosti sa jej moc nedarí. Čo si o tom myslíte? Sledujete bytčiansku hádzanú?
Myslím, že by sa malo mesto postarať o lepšie podmienky. Moja dcéra hráva tiež za prípravku v Partizánskom a prednedávnom tam boli hrať i Bytčianky. Porozprávala som sa s trénerom Takáčom, ako to tu funguje. Je to celé záležitosť peňazí a zanietených ľudí. V minulosti bolo i viac talentov, i viac peňazí.
Čo očakávate od budúcej sezóny?
V Partizánskom ma prehovorili podpísať zmluvu ešte na jeden rok. Chceli by sme získať medailu. Tiež to však záleží od peňazí. Potrebujeme posilniť mužstvo kvalitnými hádzanárkami, pričom jedna stojí 300 – 400-tisíc korún. Je to teda veľmi ťažké. Klubu sa zháňajú ťažko i peniaze na výplaty. Po tých štyroch rokoch by sme si však chceli siahnuť na medailu.
Text a foto: Michal Filek
