miatok, ktoré patria k unikátom nielen v rámci Žilinského kraja, ale Slovenska a strednej Európy vôbec. S cieľom zachovať ho vzniklo Združenie na záchranu Lietavského hradu. Jeho členovia si postavili pred seba úlohu - zabezpečiť príslušné konzervačné práce, počnúc stavebným zabezpečením a končiac odstránením príčin, ktoré spôsobujú skazu hradu. Návštevníci tejto unikátnej zrúcaniny si mohli všimnúť, že od druhej polovice júna sa na hradnom nádvorí zdržiava skupinka dvadsiatich ľudí, ktorí si tu rozložili pracovný tábor. O tom, čo tu robia, nám porozprával predseda združenia, Ľubomír Chobot, rodák z Lietavy. Jemu záchrana „rodného“ hradu leží na srdci už od detstva.
„Nechceme sedieť so založenými rukami a čakať, kým nám niekto daruje patričný finančný obnos na komplexnú konzerváciu zrúcaniny. Pri prácach sme postupovali veľmi opatrne, riadili sme sa heslom: menej je niekedy viac. Najťažšou úlohou bolo získať a dopraviť materiál, náradie a stany na hrad. Mali sme obavu, ako si poradí malotraktor so strmým úsekom cesty nad obcou Lietava. V konečnom dôsledku sme stroj, ktorý niesol našu výbavu a stany, museli tlačiť. Na druhý deň sme zistili, že malotraktor boj s cestou nevydržal, odpadlo mu ťažné zariadenie. Našťastie, mali sme dohodnutý náhradný stroj, ktorý nám doviezol zvyšnú časť materiálu.“
Záchranári začali čistením klenby. Pre konzerváciu daného stavu použili rovnaký materiál, aký používali niekdajší stavitelia hradu: pieskovec a bridlice. Pri opravách objavili poškodený latinský nápis vysekaný do pieskovca v čele piatej brány. Súčasne s prácami na piatej bráne čistili aj murivo od náletovej vegetácie. Aby mohli očistiť ťažko dostupnú dubovú bránu, museli použiť dvanásťmetrový rebrík.
Pracovný tábor ale žil aj inými problémami – jedným z nich bola napríklad voda na varenie, ktorá sa používala v poľnej kuchyni. Nosila sa do tábora v dvadsaťpäťlitrových bandaskách strmou cestou vedúcou do hradu. Účastníci pracovného tábora s rozpakmi spomínajú na slávnosť, ktorá prebiehala 21. júna pod hradom Lietava – Lithewu. Sťažila im totiž záchranné práce. Ľubomír Chobot k tomu povedal:
„Každý rozpráva len o Litheve či Folkparáde, tie médiá dostatočne zviditeľnili, ale o tom, že na hrade prebiehajú rekonštrukčné práce, vedel málokto. Po takýchto slávnostiach zostáva kopa odpadkov nielen pod hradom, ale aj na hrade. Nemá ich kto odstrániť a zas to zostáva len na nás...“
Pri rekonštrukčných a konzervačných prácach pomáhali aj horolezci, ktorí merali výšku, šírku a odklon stien Turzovského paláca.
Členovia združenia za záchranu Lietavského hradu celé dva týždne pracovali na hrade zadarmo. Jedinou ich odmenou bol dobrý pocit.
Zuzana Kuglerová
foto: archív
