eskovca, sa v minulej sezóne podaril husársky kúsok. Po baráži, v ktorej vo finále prehrali s Báčom a odstúpení Žiaru nad Hronom, postúpili do druhej najvyššej slovenskej súťaže. O tento úspech sa výraznou mierou pričinil predseda klubu Štefan Mrenka. Keďže sa druhá liga už začala a do začiatku nižších súťaží zostáva už len pár dní, pozhovárali sme sa s ním nielen o tom, ako je jeho mužstvo na súťaž pripravené.
Pán Mrenka, Kysuckému Lieskovcu sa pod vaším vedením podarilo postúpiť do druhej ligy, ale so sebou to nesie určité náročnejšie kritériá na štadión, usporiadávanie zápasov a financie. Ako ste pripravení na druhú ligu?
Už v priebehu samotnej baráže, kde sme obstáli vzhľadom na krátkosť času veľmi dobre a úspešne sme tam reprezentovali Stredoslovenský futbalový zväz, sa šuškalo, že niektoré kluby sú rozhodnuté do súťaže nenastúpiť a že je teda šanca, aby aj porazený finalista hral druhú ligu. Vo finále sme, samozrejme, chceli uspieť. Po piatich dňoch sa to však stalo skutočnosťou, keď nás futbalový zväz oslovil, či sme schopní nastúpiť do druhej ligy. Po niekoľkohodinovom zvážení sme túto ponuku prijali. Potom už nastala tvrdá práca. Po príchode skúseného trénera Goffu, ktorý druhú ligu pozná, sme začali s tvrdou prípravou. Káder sme už do baráže posilnili o Hornáka, Sedliačka a Kleca. Oslovili sme chlapcov zo žilinskej liahne - Ryboňa, Trhančíka, Goliana, Minarčíka ďalej sme získali Špánika a Privarčáka. Myslím si, že po doplnení kádra týmito kvalitnými futbalistami, ktorí hrali aj najvyššiu súťaž, by sme mohli zohrať dôstojnú úlohu.
Ako ste sa na súťaž pripravili po materiálnej stránke?
Už pred dvoma rokmi sme vybudovali kvalitné zázemie. Tribúna spĺňa aj náročnejšie kritéria, pribudla sauna a regeneračné zariadenia. Rozhodcovia majú peknú kabínu. V týchto dňoch sme hraciu plochu rozšírili na 105 metrov. Problémy máme stále iba s podmienkami pre fanúšikov. V tomto smere musíme ešte urobiť veľa práce. Plánujeme rozšíriť kapacitu parkovania a oproti hlavnej tribúne budeme robiť tribúnu na státie. Na hlavnú tribúnu máme tiež prichystané plastové sedadlá.
Prečo ste sa vy osobne rozhodli podporovať šport v tejto dedinke?
Ja som sa tu narodil a vyrástol. V mládežníckych kategóriách som hrával v Žiline a ako 18-ročný som prešiel do Kysuckého Lieskovca. Teraz ešte hrávam okresnú súťaž za Kysucký Lieskovec B. V roku 1995 ma oslovili v čase, keď futbal v Lieskovci bol na úpadku a mal vypadnúť zo štvrtej ligy. Dal som sa nahovoriť a súťaž sme zachránili. Teraz sa nám podarilo postúpiť do druhej ligy a som veľmi rád, že som tu. Je tu partia dobrých a zanietených ľudí. Futbal nás baví a robíme ho s radosťou.
O pár dní začínajú i nižšie súťaže. Čo by ste odkázali klubom, ktoré by chceli nasledovať váš príklad.
Ťažko povedať. Viem, že všetko sa točí okolo financií. Veľa hráčov bohužiaľ dnes vidí len peniaze a futbal nehrajú pre radosť. Jednoducho treba všetko robiť poctivo a potom sa to aj človeku vráti. Musí sa vytvoriť dobré funkcionárske zázemie a treba mať šťastnú ruku pri výbere hráčov. Hráči musia na trávniku odviesť poctivú robotu a po nej potom prídu i úspechy.
Michal Filek
Foto: autor
