ktorá privítala detský folklórny súbor Stavbárik zo Žiliny na ich prvom zahraničnom turné. Nasledoval Cyprus na prelome tisícročí, presnejšie na Veľkú noc roku 2000. Potom Francúzsko, prvýkrát Bulharsko roku 2001, Turecko a, samozrejme, blízke Česko. To je bilancia zahraničných reprezentovaní tridsať rokov pôsobiaceho súboru. Vznikol zo zákonitej potreby vychovávať vlastný dorast pre „dospelácky“ folklórny súbor Stavbár.
Na pozvanie detských medzinárodných folklórnych prázdnin v čiernomorskom letovisku Ravda neďaleko Burgasu reagovala vedúca súboru Stavbárik Danka Šedová. Hneď zvolala rodičovské združenie stočlenného kolektívu detí vo veku od 6 do 15 rokov. Dohodli sa, zozbierali svoje i sponzorské peniažky, vybrali tance, spevy i muziku. Tridsať „stavbárikov“ koncom júla tak mohlo vyraziť na desaťdňovú reprezentačnú púť do Bulharska. Okrem Stavbárika a súborov z bulharského vnútrozemia (aj z hlavného mesta Sofie), prišli aj folklórni dorastenci vynikajúceho súboru Koča Racin zo Skopja, hlavného mesta Macedónska. „Všetkých nás srdečne vítal hlavný organizátor Ilja Jordanov i prezidentka festivalu Vanja Pešková. Nasledovali zoznamovačky, hosťovačky, spoločné večerné detské diskotéky, karneval, voľba miss a misterov. Podľa detskej medzinárodnej poroty sa náš harmonikár Boris stal misterom festivalu,“ rozpráva o festivale Danka Šedová. V starobylom Nesebare oduševnil „Fľaškový tanec“, inde zas dievčensko-chlapčenské prekáračky z Kysúc či Čapáše uja Šafu so Zamutova, Karičky z Parchovian, Zajačí tanec ponad palice zo Záriečia, Starodávny čardáš zo Štiavnika, Spevy z Terchovej, Čardáš z Považského Chlmca alebo Čarovanie strigy Lucky vo vianočnom zvykosloví. Do cestovnej mapy Stavbárika pribudli počas tohto zájazdu festivalové vystúpenia v prímorských bulharských mestečkách a letoviskách Eleni, Slnečné pobrežie, Kableškovo, Pomorje
i hostiteľská Ravda.
Vedúca hovorí, že bolo času aj na oddych. Ján Filip
Snímka: archív súboru
