MŠK Žilina, prežíva momentálne náročné obdobie. Jeho mužstvo je už niekoľko týždňov vyťažené v zápasovom rytme streda – sobota a v domácej súťaži sa mu nie príliš darí. Keďže šiesti jeho hráči odleteli s reprezentáciou do Ameriky a ligový zápas s Ružomberkom si Žilinčania preložili, vytvoril sa priestor, aby sme si mohli s trénerom v pokoji sadnúť a porozprávať sa o aktuálnych problémoch tímu, ktorý kaučuje.
Pán Lešický, mužstvo momentálne prežíva krízu. Prečo?
Od 12. júla až do zápasu s Trenčínom sme odohrali šesť domácich súťažných zápasov a tri zápasy v európskych pohároch. To vychádza na každé necelé štyri dni ťažký zápas. Odohrali sme ich na hornej hranici psychického a fyzického nasadenia. Každý zápas stál hráčov veľa síl. Výsledky neboli adekvátne námahe, lebo v zápase s Petržalkou sme si zápas prehrali sami, v zápasoch v Trnave a doma s Interom sme boli jasne lepší, vypracovali sme si množstvo šancí, ktoré sme ľahkomyseľne zahodili. Tých šesť bodov chýba. Symptómy krízy mal len zápas v Trenčíne. Tam sme už mleli z posledného a ešte k tomu rozhodca Cichý ovplyvnil výsledok. Možno nám dal v tom zápase ranu z milosti.
Ako na hráčov zapôsobil rozruch okolo vstupeniek na Chelsea?
Vôbec nemal vplyv na ich výkon v zápase. Podľa mňa boli verejnosti predložené skreslené informácie a vina padla na nevinných, ale toto nie je moja oblasť a nebudem sa k tomu vyjadrovať.
Po poslednom zápase v Trenčíne ste hovorili, že momentálne platíte daň futbalu. Hráči sú vyťažení zápasmi streda/sobota. Prečo ste potom častejšie nemenili základnú jedenástku, ako je to zvykom v zahraničných kluboch? Veď na lavičke máte futbalistov, ako Kosmeľ, Putík, Špendla...
Po takom výsledku a po takej hre majú všetci pravdu. Všetky ostatné alternatívy a je ich mnoho, boli lepšie ako tá použitá trénerom. Treba však pridať, že sú hypotetické, neboli vyskúšané, takže zostávajú len v oblasti teórie resp. „keby“. Po boji je každý generálom. Pripomeniem, že vami navrhovaný model v ešte nedávnej minulosti zlyhal. Vtedy som ešte nesedel na žilinskej lavičke.
Mnohí fanúšikovia kritizovali, že defenzívny systém s jedným útočníkom Žiline nevyhovuje a minimálne v domácich zápasoch by mali nastupovať minimálne dvaja. Prečo hráte iba na jediného útočníka?
V zápasoch ligy a Superpohára sme hrali tradičným žilinským štýlom, teda veľmi ofenzívne. Doplatili sme na to bodmi v zápasoch s Petržalkou a Interom, lebo sme hrali pre diváka aj vtedy, keď sme mali hrať defenzívnejšie. V troch zápasoch európskeho pohára nás do defenzívy dotlačil súper svojou kvalitou. Na vysvetlenie – hra s jedným klasickým útočníkom vôbec nemusí byť defenzívna, lebo ofenzívna hra sa neposudzuje podľa toho, na koľko hráme útočníkov, ale podľa toho koľko hráčov sa zapája do útoku a koľko ich chodí na hrot do koncovky. K finálnemu výsledku však treba pripočítať streleckú formu jednotlivcov a tá momentálne chýba. Šancí sme si vypracovali toľko, že sme mohli mať 12 bodov a tie tri body Trenčínu sme mohli darovať.
Počas letnej prestávky ste vy, i vedenie mali snahu doplniť mužstvo najmä o kvalitných defenzívnych hráčov. V súčasnosti sa však ukazuje, že Žiline chýbajú najmä útočníci. Prečo ste sa nepoobzerali aj po takýchto hráčoch? V lige predsa hrávajú mladí, talentovaní – Ivana, Števko, Straka...
Všetkých sme mali vo výhľade. Materské kluby si za nich postavili pre nás veľmi vysoké ceny, čím sa stali nepredajní. Tak sa to robí a týmto spôsobom si ich materské kluby ochránili a zostali doma. Okrem iného je veľmi ťažko kúpiť z domáceho trhu skutočnú posilu do Žiliny, lebo Žilina má kvalitných futbalistov. Vždy sa skôr dá hovoriť o posilnení kádra a zvýšení konkurencie, lebo kvalitní domáci, ale hlavne zahraniční futbalisti smerujú na západ a nie na východ.
Blíži sa odveta s Chelsea v Londýne. Nebojíte sa, že takto hrajúca Žilina utŕži na Stamford Bridge debakel?
Žilina na slovenské pomery nehrá zle, ale to je málo. Debakel hrozí z rozdielu kvality medzi klubovým futbalom západnej a východnej Európy. Aj preto, že z chudobného východu je každoročne veľký hráčsky odliv smerom na západ. Kluby sú vybrakované, všetky prvotriedne osobnosti sú preč. To isté sa predsa už roky deje v Žiline V tomto lete odišiel Mintál, ktorý predstavoval takmer 30 percent údernej sily mužstva. Naopak do Chelsea prišlo množstvo hráčov, ktorých kvalitu nevieme ani vyjadriť. Jedni sa sústavne oslabujú a druhí sa posilujú. Nerovný boj.
Pred prvým stretnutím s Londýnčanmi ste vo verejnosti navodili atmosféru, že bitka je už vopred prehraná. Nezapôsobilo to na hráčov skôr negatívne v tom ohľade, že sa uspokojili a nakoniec boli spokojní i s prehrou 0:2?
Divadelne hraná odvaha, silné reči, ktoré nemajú žiadny základ, to je slovenský folklór vo všetkých oblastiach. Každý by sa mal zamyslieť nad tým, že v ktorej spoločenskej alebo hospodárskej oblasti je Slovensko vo svete výnimočné. Všade sme na chvoste, niekde už aj na smiech (napr. keď uvideli Angličania náš štadión a videli naše podmienky), ale o to viac sa klameme, že sme dobrí, svetoví. Silné reči ešte žiadny zápas nevyhrali skôr naopak. My sme do dvojzápasu vstupovali s tým, že chceme urobiť maximálne možný výsledok. Atmosféra v kabíne bola týmto smerom vyšpičkovaná. Hráči hrali na hornej hranici svojich schopností a rezerv bolo málo. Stačilo to len na 0:2. Pri troške športového šťastia to mohlo byť lepšie. Možnože podľa niektorých by bolo najviac pomohlo vykrikovanie na súpera ako sa nebojíme. Vyzerali by sme ako ten pes, ktorý zúrivo breše vo vlastnej záhrade, ale za plot od strachu nepôjde....Michal Filek
