y v Európe opäť urobil poriadnu hanbu. Toto konštatovanie je o to viac zarážajúcejšie, že už niekoľko rokov sa zdá, akoby padol na úplné dno. Z roka na rok však utŕžia slovenský zástupcovia väčšie a väčšie výprasky. Pritom máme v prvej i druhej lige dokopy niekoľko sto profesionálnych futbalistov, funkcionárov, trénerov, technických pracovníkov atď. Do nich sa každoročne vráža mnoho miliónov. Výsledný efekt je však mizivý, liga slabučká, návštevnosť nulová, vystúpenia v Európe katastrofálne a reprezentácia šedivá.
Pre koho teda futbalisti futbal hrajú? Zdá sa že len pre seba. Život priemerného slovenského profesionála je pritom nádherný. Ráno nemusí vstávať ako každý normálny občan, potom ide na tréning, ktorý si čo najrýchlejšie odkrúti. Jeho výkon v ligovom zápase je na zaplakanie a za toto berie peniaze, ktoré mu stačia na bezstarostný život.
Kto by mu nezávidel? Veď to predsa nie je možné. Leniví futbalisti berú obrovské peniaze za hanbu, ktorú robia celému Slovensku. Prečo je to tak? Pretože ich nikto nenúti, aby sa snažili! Takmer každý ligový tréner zhodnotí katastrofálny zápas, z ktorého hŕstku prítomných divákov bolia oči, ako priemerný ligový súboj, v ktorom jeho zverenci splnili taktické pokyny a s ich výkonom je spokojný. Je to hanba. Je to zalepovanie očí a úmyselné zavádzanie verejnosti. Ako sa hovorí – ruka, ruku myje. Fuj!
Je potrebné sa zamyslieť nad ďalším fungovaním futbalu v tejto krajine, ktorá mala rovnaké štartovacie podmienky ako susedné Česko. Začať katastrofu naozaj riešiť, nie iba o nej hovoriť. Prvým krokom je však to, aby si všetci priznali pravdu. To nebude možné dovtedy, kým budú zainteresovaní ťažiť práve z toho, že budú verejnosť zavádzať. Preto navrhujeme o tri štvrtiny znížiť dotácie do futbalu. Profesionálmi môžu byť predsa na Slovensku len 4 – 5 futbalisti. Ak vôbec. Ostatní by mali byť odmeňovaní podľa toho, aký výkon podajú. V súčasnosti by teda mali mať na výplatnej páske nulu.Michal Filek
