„Druhé miesto ma dnes už neuspokojí,“ hovorí
majsterka Slovenska vo fitnes Ivana Matúšková zo Žiliny.
Ako dvadsaťročná mala Ivana možnosť vidieť prvé ozajstné fitneshviezdy. Už predtým štyri roky cvičila kvôli postave. Spomína si: „Bola som z toho nadšená, tie vystúpenia boli nádherné! Hľadela som na ne s otvorenými ústami a práve vtedy som sa rozhodla: Na tomto pódiu musím stáť o rok aj ja!“ Nedala sa odradiť počiatočnými prekážkami, tvrdo trénovala a dnes vo svojich
26-ich rokoch patrí k špičke svetového fitnesu. Má za sebou už sedem prvých miest. Doma má päť medailí, plno víťazných pohárov a diplomy ani nepočíta. Je majsterkou SR za rok 2002, tento rok sa zúčastnila už na štvrtých majstrovstvách Európy v Turecku, kde skončila štvrtá a v roku 2001 cestovala dokonca na majstrovstvá sveta do Brazílie, kde sa umiestnila na šiestom mieste spomedzi dvadsať najlepších fitnesiek zemegule.
V októbri 1998 vystúpila Ivana Matúšková v Žiline na Miss Fitness neregistrovaných a suverénnym víťazstvom v tejto súťaži si zabezpečila vstup do reprezentácie Slovenska.
Aký to bol pocit prvýkrát sa ukázať pred obecenstvom?
Och, mala som strach a obrovskú trému, ale bola som veľmi šťastná! Aj ma to prekvapilo, bolo nás vtedy, tuším, dvanásť a všetky sa mi zdali dobré. Je príjemné vyhrať prvú súťaž. Veľmi ma povzbudil Drahomír Krásnohorský, ktorý ma pripravoval a veril v moje víťazstvo. Vrodený talent je vo fitnese nevyhnutný, a preto mi pomohla aj prirodzená symetria tela. Po tejto súťaži som sa fitnesu začala venovať naplno.
Čo na to hovorili vaši rodičia?
To viete, mali zo mňa radosť. Boli na mňa pyšní. Otec kedysi hrával aktívne futbal a mama tiež cvičí vo fitku. Bolo to pekné, len sme netušili, aký je tento šport drahý. Na súťaž som potrebovala špičkové plavky, kostým na voľnú zostavu, platiť si choreografku... Rodičia ma veru aj odhovárali, nech si radšej nájdem „normálne“ zamestnanie. Robiť šport nie je chodiť na osem hodín do práce. Bola som však tvrdohlavá a šla som za svojím cieľom.
Ako to, že nie ste namyslená?
Mnohí úspešní ľudia, s ktorými sa poznám, sú skromní. Majú len pevnú vôľu a väčšie ambície. V športe je dôležité aj šťastie. Ale to býva často vrtkavé. Jeden rok môžeš byť prvý a na druhý šiesty. Nelietam v oblakoch. Šport samotný človeka zmení k lepšiemu a ja som vždy rada športovala. Už na základnej škole som jazdila na koni, hrávala stolný tenis a tri roky som chodila aj na judo. No a pri fitnese som „zakotvila“, ten mi učaroval.
Čo to vlastne fitnes je?
Je to šport, pri ktorom rozvíjate nielen telo, ale aj ducha. Udržuje ľudí vo výbornej fyzickej kondícii, preto by mal byť súčasťou každého. Vrcholový fitnes je už o niečo náročnejší, ale každý šport si vyžaduje drinu. Na súťažiach sa hodnotí predovšetkým postava, rovnako ale aj voľná zostava. Je to jemnejšie prevedenie kulturistiky, kde sa síce vyžadujú svaly a nízke percento tuku, ale nie až v takej miere ako u kulturistiek. Voľná zostava je zasa zmes gymnastiky, sily, ohybnosti a tanca. No nie je jednoduché sa na majstrovstvá sveta dostať. Problém je už nominovať sa. Na Slovensku je majsteriek sveta niekoľko, preto rozhodcovia prihliadajú na predchádzajúce úspechy.
Zažili ste aj nejaký trapas?
Áno, a to na majstrovstvách Európy v Kyjeve. Dokonca to zmenilo i moje umiestnenie. Pri voľnej zostave som mala príliš vyzývavé nohavičky, takže diváci mohli vidieť viac ako bolo treba, ale páčilo sa im to. Naopak, hlavnej rozhodkyni to bilo do očí, takže to hodnotila ako porušenie pravidiel.
Čo vám ešte dáva tento šport?
Je radosť počuť ten potlesk, je super vidieť kus sveta a zároveň robiť niečo pre svoj vzhľad, zdravie. Spoznávam plno skvelých ľudí, dávam autogramy, dostávam kytice kvetov, dokonca ma jeden sochár chce odliať do skla. Vďaka tomuto športu mám veľa známych, niektorí ma poznajú aj z reklamy na fitnes šunku, ktorú som pred časom robila v televízií. Iba na verejnú plaváreň do Žiliny často nechodím, príliš tam vzbudzujem pozornosť.
Prirodzené predpoklady sú fajn, myslím však, že treba hlavne veľa cvičiť.
To súhlasím. Tréning má dve fázy: najskôr ide o objemovú prípravu, čiže priberanie svalov. Potom treba schudnúť, svalstvo vyrysovať. V rámci objemovej prípravy trénujem dve hodiny denne päťkrát v týždni a popritom sa učím nové silové a gymnastické prvky do voľnej zostavy. Pred súťažou mám trojfázový tréning, to znamená, že aj štyri hodiny denne strávim v telocvični. Cvičím rôznym spôsobom. Kedysi som drepovala s 80-kilovými činkami, teraz ráno behám v paneláku po schodoch, máme desaťposchodový, to je 192 schodov, susedia majú vtedy zo mňa zábavu, často to vybehnem aj osemkrát. Dôležitý je spánok, vtedy svaly rastú, ale niekedy ma tréning tak vyčerpá, že ani od únavy zaspať nemôžem. No mám pevnú vôľu a dokážem športu všetko obetovať. Mám aj iné záľuby, napríklad ma poteší moja fenka Ellis, rada si pozriem v telke dobrú komédiu, ale tri mesiace pred súťažou musí ísť všetko bokom. Vtedy začínam už aj s diétou. Životospráva je dôležitá, svaly treba živiť, ináč nerastú. V tejto oblasti mám dlhoročné skúsenosti. Strava musí byť vyvážená, jem veľa ovsených vločiek, ryžu, mäso, nízkotučné mliečne výrobky, celozrné pečivo, ovocie, zeleninu, pijem veľa tekutín. Žena nemá na cvičenie také dispozície ako muž, nadrieme sa preto viac. Nefajčím a nepijem alkohol, s výnimkou suchého šampanského, po ňom sa dobre chudne, odvodňuje organizmus. Musím sa snažiť, zo Žiliny síce súťažím iba ja, ale konkurencia na Slovensku je veľká.
Čo môže vašu kariéru ohroziť?
Jednoznačne najväčší problém mám s nedostatkom peňazí. Príprava na súťaže je finančne náročná. Veľa miniem na cestovné, súťažné kostýmy, fotografie, kvalitnú stravu, doplnky výživy a podobne. Nezvládla by som trénovať popri zamestnaní, a preto neustále hľadám štedrých sponzorov. Dosť ma sklamali aj muži, ktorí chceli moju situáciu hneď zneužiť. Som ochotná veľa obetovať, ale svoj charakter si kvôli kariére nemienim pokaziť. Uvažujem už aj nad myšlienkou vycestovať za prácou do zahraničia. Potrebujem minimálne 25 000Sk mesačne, aby som mohla pokračovať. Študovala som aj na FTVŠ v Bratislave, takže mám trénersku licenciu I. triedy pre kulturistiku a fitnes. Preto svoje vedomosti a skúsenosti využívam ako osobná trénerka. Nemôžem nájsť šikovného manažéra, preto si všetko zariaďujem sama.
Čo robíte, keď netrénujete?
Práve som sa vrátila z východného Slovenska, kde som dva mesiace trénovala dievčatá. Mala som aj možnosť skúsiť si prácu rozhodkyne na súťaži v Košiciach. Momentálne sa tri hodiny denne drvím angličtinu. Som slobodná, priateľa nemám. Stále som nenašla toho pravého. Som čoraz náročnejšia, hľadám muža ambiciózneho, zodpovedného, so zmyslom pre humor. Mal by byť tiež športovo založený, aby mi rozumel a nežiarlil na môj úspech. Stáva sa mi to. A niekedy mám pocit, že sa ma muži boja. Trápi ma aj, že niektorí ľudia sú ku mne zrazu čudní. Pretože som úspešná, správajú sa ku mne inak. Nie som to ja, kto je iný, to oni a ich postoj ku mne sa zmenil.
Čo by ste poradili novým záujemcom o fitnes?
V prvom rade musia vedieť, že majú o tento šport skutočný záujem. Fitnes sa musí robiť s láskou, od srdca, musí človeka baviť. Cvičenie je drina, úspech sa nedá urýchliť a už vôbec sa nedá cvičiť pre peniaze. Je dobré mať základy gymnastiky. Veľa mojich konkurentiek tak začalo. Cvičiť treba opatrne, dôležitý je aj oddych. Vynikajúce je plávanie. Ja najradšej relaxujem pri masáži. Nepochybne v príprave odborne pomôže aj osobný tréner, jeho skúsenosti sú v napredovaní veľmi dôležité. A hlavné je nedať sa odradiť, nepochybovať o sebe, nevzdávať sa.
Aké sú vaše plány a sny do budúcnosti?
Posadnutá som myšlienkou byť vo fitnes najlepšia na svete. Chcem v živote niečo dokázať. No nerobím to pre peniaze, ale pre dobrý pocit. Rada by som raz vybudovala špičkové športové centrum, ako sa aj uplatnila v oblasti modelingu. A ako každá žena túžim po deťoch a harmonickom vzťahu.
Bola by škoda, keby kvôli nedostatku financií tento výnimočný talent zaháľal. Ivana Matúšková totiž verí, že zaujímavé úspechy na ňu ešte len čakajú.
Miloš Skalický
Foto: archív IM