celoživotná láska väčšiny mužskej populácie. Nielen u nás, ale prakticky na celom svete. To guľaté čudo podaktorým učarilo tak, že by zaň dali dušu. Preto je úplne normálne, že napríklad aj v Rosine sa stáva tradíciou oceňovanie najlepších futbalistov roka. V sobotu 22. novembra, na katarínskej hodovej zábave, tak urobili po druhýkrát. Začali s najlepšími hráčmi v jednotlivých vekových kategóriách.
Veľkým talentom medzi mladšími žiakmi sa ukazuje Matej Holeša.
A tak sme jemu, ale aj tým ostatným položili jednoduchú otázku. Čo pre teba znamená futbal? „Otec bol futbalista a ja som po ňom. Baví ma to. Ja som zadný stopér, posledný „muž“ pred brankárom. Góly veľa nedávam, ale baví ma to aj tak.“
Spomedzi starších žiakov sa tento titul ušiel Miroslavovi Kubíkovi: „Futbalistom bol aj môj oco, hoci nikdy nehrával za mužstvo, skôr len tak,
s chalanmi. Hrám v zálohe a baví ma to tiež. Musím byť všade, kde je lopta.“
Mirkovi prišiel zablahoželať aj otec Milan Kubík, tiež bývalý futbalista, ktorý je na svojho syna patrične pyšný. A najviac bol vtedy, keď dal prvý dôležitý gól. Nepamätal si však už presne kedy, tak ho Mirko doplnil. Bolo to vlani, v zápase s Lietavskou Lúčkou. Vyhrali vtedy 3:2.
Michal Šottník, najlepší dorastenec sa nám tiež vyznal zo svojej lásky k futbalu: „Futbal pre mňa znamená strašne veľa. Ten pocit, keď dám gól, to je niečo neopísateľné. Futbal hrám asi šesť rokov, začal som s kamošmi, len tak, na vonku. Nikdy nezabudnem na gól, ktorý som dal asi pred dvoma mesiacmi. Hrali sme proti Liskovej, prehrali sme síce 2:1, ale ja som dal ten prvý, vedúci a možno si to zapamätám do konca života.“
Z hlavného mužstva TJ Družstevník Rosina vyhodnotili ako najlepšieho Vladimíra Turského, ten sa ale na oceňovanie futbalistov nedostavil.
Futbal však milujú aj staršie generácie. Tie sa mu však dnes venujú skôr ako funkcionári. To veru tiež nie je žiadna slasť. Zabezpečiť všetko pre bezchybný chod niekoľko futbalových mužstiev, to je robota skutočne len pre tých, ktorí športu všeobecne a futbalu zvlášť venovali celý svoj život. A aj tých ocenil udelením Ďakovných listov starosta Rosiny Jaroslav Zábojník, ktorý je aj najväčším fanúšikom futbalu v dedine. Aj im patrí miesto v našej rozšírenej ankete.
Ján Porubčanský
Šport je predsa súčasť života. Ja som sa športu nikdy aktívne nevenoval, skôr moji bratia. Najväčšiu radosť som mal, keď naši futbalisti postúpili do 5. ligy.
Benedikt Tichý
Nuž, 37 rokov som učil telesnú výchovu, pohyboval som sa medzi deťmi, a to bola pre mňa tá najkrajšia robota. Môj vzťah k futbalu je veľký.
V mládežníckych mužstvách som hral aj za Žilinu. Na ocenení ma najviac potešilo to, že mňa, ako nerosinčana prijali tu medzi seba. Hoci sme niekedy hrávali proti sebe, dnes sme kamaráti.
Dušan Gjabel
Šport je pre mňa radosť, ale i starosť. Radosť z toho, že mladý človek môže pestovať svoju obratnosť, zdatnosť a odvahu. Keď športujeme čestne, naučí nás šport i prekonávať mnohé prekážky. Starosť je to pre nás, funkcionárov. Zabezpečiť dostatok prostriedkov, aby sa dal robiť na pomerne dobrej úrovni. Venujeme tomu veľa voľného času. A k tomu treba lásku, lebo kto robí z povinnosti, robí za peniaze. I ja som bol aktívnym futbalistom, hrávali sme 1. triedu, kde patrila polovica bývalého Stredoslovenského kraja. Bol som brankárom. Najkrajším zážitkom bol pre mňa postup do krajskej súťaže pred 40 rokmi.
Anton Kotrbanec
Šport v našej obci, to je predovšetkým futbal. Máme štyri mužstvá. Futbal som kedysi hrával aj ja. Na ktorý zápas si najviac pamätám? Keď sme ešte voľakedy hrali 1. triedu. Viedli sme nad Čadcou 3:2 a nakoniec sme prehrali 3:4.
Peter Ďuroška
Šport je jednou z foriem rozvíjania človeka. Kto sa venuje športu, udržuje si v kondícii nielen svoje telo, ale i dušu. Existuje kultúra športu, existuje kultúra mnohých iných činností, existuje kultúra duše. Keď som absolvoval teológiu, práve tomuto som prispôsobil celý svoj život. Odmalička som hrával futbal, najprv za žiakov, potom za dorastencov. Keď som mal sedemnásť, stal som sa rozhodcom. Vrcholom mojej kariéry bolo, keď som ako 30-ročný postúpil do 1. ligy ako asistent. V tej ľudskej rovine je pre mňa najväčším úspechom absolvovanie Bohosloveckej fakulty Univerzity Komenského. Cirkev a šport sa vôbec nevylučujú. Mnohí kňazi v obciach, ale najmä saleziáni, sa venujú aj športovým aktivitám.
Eva Bučová
Foto: Ján Filip