vádza, že ako ľudia nemajú rovnaký hlas, nemajú ani rovnaké písmo. Do 17. storočia zostalo skúmanie písma prakticky zabudnuté. Zakladateľom modernej vedeckej grafológie bol abbé J. H. Michon, ktorý pristupoval k písmu bez teoretických špekulácií a prísne empiricky. Hoci sú jeho názory už prekonané, ich prínos pre grafológiu bol obrovský. Na tému grafológie sme sa zhovárali s grafológmi doc. PhDr. Jánom Scholtzom, CSc. a RNDr. Eduardom Jablonským.
Mohli by ste v úvode uviesť definíciu grafológie?
Ján Scholtz: Grafológia je v skutočnosti psychologickou disciplínou, ktorá už dosiahla taký vysoký stupeň rozpracovanosti, že vystupuje ako relatívne samostatná vedná disciplína, ktorú môžeme zaradiť do aplikovanej psychológie. Poznamenajme, že rukopis je vlastne „mozgopis“, totiž, že ruka je len vykonávateľom celého procesu myslenia. Grafológia skúma vzťahy medzi osobnosťou, jeho vlastnosťami a rukopisom. Dá sa dokonca povedať, že 90% grafológie je psychológia. Cieľom je predovšetkým pomáhať druhým. Uplatnenie grafológie je široké, dá sa využiť napríklad v personalistike, partnerskom, osobnom a pedagogickom poradenstve, v medicíne či v kriminalistike.
Kedy ste sa stretli s grafológiou?
Ján Scholtz: Osobne som sa s ňou stretol dávno, no v predchádzajúcom období som sa jej nemohol natoľko venovať, boli tu iné povinnosti, zamestnanie a podobne. A grafológii nepriala ani doba. Komunizmus ju označoval za pseudovedu. Po roku 1989 sa situácia zmenila. Ako bývalý pedagóg, ktorý pracoval s ľuďmi, som mal vždy blízko k poznaniu psychiky človeka.
Eduard Jablonský: Bolo to ešte v roku 1964, kde sa mi dostala do ruky vtedy jediná slovensky písaná kniha o grafológii od M. Gaváča z roku 1947.
Ján Scholtz: Grafológiu však treba striktne odlišovať od písmoznalectva, ktoré sa zaoberá identifikáciou písma zo súdnoznaleckého a kriminalistického pohľadu, skúma pravosť alebo nepravosť daného dokumentu.
Ako sa grafológii darí na Slovensku?
Eduard Jablonský: Na Slovensku existuje od r. 1992 Slovenská grafologická spoločnosť, ktorá je neziskové a dobrovoľné občianske združenie so sídlom v Žiline. Dvakrát ročne vydáva časopis Grafológ. Našu vyše sedemdesiatčlennú základňu tvoria aktívni grafológovia aj sympatizanti, skrátka všetci, ktorí majú blízko ku grafológii.
Aké sú nároky na to, aby niekto mohol vykonávať grafologickú prax?
Eduard Jablonský: Vo svete sú rôzne. Ale obyčajne je podmieňovaná vzdelaním humanitného smeru, nadstavbou grafológie a praxou pod dozorom odborníka. Grafológia však všade naráža na jeden vážny problém. Nie je chápaná ako odborná, teda ako projektívna psychologická metóda, ale ako paveda zaraďovaná medzi ezoterické disciplíny ako je astrológia a numerológia alebo sa jednoducho berie ako veštenie a hádanie. Z tohto dôvodu sa v niektorých štátoch preferuje namiesto termínu grafológia radšej pojem grafoanalýza alebo psychológia písma.
Čo grafológia dokáže zistiť a kde sú jej hranice?
Ján Scholtz: Písmo odráža momentálny psychický stav pisateľa, aj jeho trvalé psychické vlastnosti. Z toho dôvodu sú odlišné rukopisy predtým, než pisateľ vedel, že pôjde na grafologický rozbor a potom. Z písma sa nedá jednoznačne určiť vek, pohlavie, inteligencia, povolanie, respektíve to, či pisateľ bol ľavák alebo pravák - sú to údaje, ktoré je na skúmanie rukopisu potrebné poznať.
Eduard Jablonský: Skeptici spochybňujú, či sa vôbec dajú povahové vlastnosti rozpoznať podľa písma. Jednou z pádnych odpovedí je skutočnosť, že v škole sme sa všetci učili písať rovnako - no v skutočnosti si každý prispôsobí školský vzor tak, aby vyhovoval jeho naturelu.
Dá sa grafológia chápať ako oddychový koníček alebo skôr ako náročná disciplína?
Eduard Jablonský: Prikloňme sa k druhej možnosti. Úplne mylná je predstava, že jednotlivým tvarom písmena možno priradiť konkrétnu vlastnosť človeka. Tak jednoduché to vôbec nie je. Dôležitá je práve vzájomná kombinácia viacerých znakov písma a v akom grafickom kontexe sa vyskytujú. Teda inak povedané, jedna vec je, čo daný znak znamená sám o sebe a druhá vec, čo znamená v konkrétnom písme. Existujú povedzme znaky, ktoré naznačujú neúprimnú, falošnú povahu, ale z desiatich skupín týchto znakov sa musia v rukopise vo veľkej miere vyskytovať aspoň štyri a až potom možno predpokladať určitú tendenciu, že pisateľ by mohol byť falošným, neúprimným, najmä však v určitej vypätej situácii.
Dovoľme si hypotetickú otázku: ako by ste sa zachovali, pokiaľ by ste sa viacerí grafológia pri skúmaní rukopisu novozvoleného prezidenta alebo inej významnej osobnosti zhodli, že ide o narušenú osobnosť?
Ján Scholtz: Prirodzene, nemohli by sme robiť nič. K rozboru písma potrebujeme súhlas pisateľa. Akékoľvek zistenia mimo toho si jednoducho musíme nechať len pre seba.
Môže grafológ zistiť podľa milostného či rozlúčkového listu, či bol písaný úprimne?
Ján Scholtz: Autenticitu rukopisu je možné za určitých podmienok a okolností dokázať. O tom, ako úprimne či neúprimne bol taký list písaný, by iste svedčilo viac príznakov. Napríklad sobášneho podvodníka by grafológ mohol odhaliť.
Existuje typický rukopis vraha?
Eduard Jablonský: Neexistuje. Podľa písma nie je možné tvrdiť, že človek je potencionálnym vrahom. Avšak písma vrahov veľmi často vykazujú isté typické príznaky takzvaného nebezpečného správania. Prvky, ktoré u takých pisateľov toto nebezpečné správanie naznačovali, sa v niektorých prípadoch aj naplnili.
Okrem základných pomôcok, ako je pravítko, uhlomer a lupa, potrebuje teda správny analytik písma nielen dobrú odbornú grafologickú a psychologickú prípravu, ale aj veľkú dávku intuície.
Tomáš Radovský
Foto: autor
Pisatelia odrážajú, okrem psychických vlastnosti, podvedome v písme niekedy aj obraz svojho fyzického výzoru:
veľmi vysokí - malé písmená sú veľmi dlhé
územčistí - zmenšujú malé písmená viac než je obvyklé
priemerne vážiaci - používajú stredne silný tlak
obézni - podpisujú sa so silným tlakom
chudí, podvyživení - píšu podpis so slabým tlakom
Nasledujúci zoznam niektorých grafologických znakov ozrejmí jednu z možností výkladu ich základného významu pri prvom pohľade na rukopis:
šírka - vzťah k sociálnemu okoliu
rýchlosť- rýchlosť prispôsobenia sa a chápania
viazanie - úprimnosť, skrývanie, vytrvalosť, hystéria
sklon - stupeň emócií
veľkosť - koncentrovaná sila, vitalita
riadkovanie - momentálna dispozícia
veľké písmená - osobný vkus
malé písmená - vyrovnanosť emócií
obohatenie - povrchnosť, estetické cítenie
okraje - zmysel pre proporcie
tlak - zdravie, energia, vitalita, citlivosť
členenie - usporiadanie a jasnosť myšlienok
typické gestá - zvláštnosti povahy
podpis - individualita, stupeň srdečnosti, prejav intímneho ja.
K určitým zmenám dochádza po puberte, vývojom intelektu, zmenou zdravotného stavu, v starobe, v dôsledku životných skúseností a prípadne aj prežitých traum.
