m optimizme sme sa zhovárali s poslancom Mestského zastupiteľstva v Žiline Petrom Ničíkom.
Ste členom žilinského mestského zastupiteľstva. Odlišuje sa poslanec Ničík od Ničíka v súkromí?
Rád sa stretávam s múdrymi a dobrými ľuďmi, rád robím veci, ktoré majú zmysel, rád sa smejem a teším zo života. To sa deje v mestskom zastupiteľstve aj v súkromí, aj keď v mestskom zastupiteľstve mi často nie je do smiechu, no kto sa smeje naposledy...
Aký máte názor na svoju prácu a výsledky?
Práca v mestskom zastupiteľstve je služba pre ľudí. Mám rád ľudí, je to pre mňa zdroj radosti. Učím sa úcte k životu, učím sa, že nemá zmysel kohokoľvek nenávidieť, učím sa byť pravdivý. Naučil som sa, že je dobré žiť v láske. Nikto nevie, čo sa skrýva v duši druhého človeka, aké smútky, zranenia a trápenia, aké bolesti kto prežil v detstve, preto sa snažím neposudzovať ľudí, ale mať ich všetkých rád – to je duchovná rovina. To ešte neznamená, že nepodám na niekoho žalobu alebo trestné oznámenie – to je svetská rovina. Učím sa ctiť si i pozemské zákony. Snažím sa nebojovať proti ľuďom, ale proti ich zlým rozhodnutiam, ktoré zasahujú do môjho života.
Podporujete grantový systém v Žiline. Koľko peňazí bolo vyčlenených tento rok a na čo?
Štyri milióny korún. V každej oblasti (kultúra - vzdelávanie – šport – sociálna a zdravotná oblasť) by sa mali podporiť projekty sumou milión korún.
Koľko to bolo minulý rok?
Grantový systém funguje až od roku 2004, koľko financií sa dalo na spomenuté oblasti v roku 2003, naspamäť neviem.
Ako vychádzate s primátorom?
Ide o bežnú komunikáciu medzi poslancom a primátorom.
Akú úlohu hrá vo vašom živote súkromie?
Moja rodina je pre mňa ďalší dôvod na to, aby som sa tešil zo života. Rodina je pre mňa prístav, niekedy slnko (keď si spolu spievame a tancujeme), niekedy kríž (keď je v duši polojasno), no najviac prítomnosť milosti (keď sa tešíme, že sme). Som za to vďačný. Väčšinou pracujem doma, takže často ani neviem, či som doma alebo v práci. Robím to, čo ma baví, dokonca za niečo z toho dostávam aj peniaze.
Ako vo voľnom čase relaxujete?
Kedysi som bol vášnivý čitateľ, rád som čítal Orwella, Kainara, Steinbecka, Lingrenovú, Leara, Bacha, Saint-Exupéryho... teraz to je viac Coelho, Gibrán, Biblia a knižky ľudí, ktorí rozumejú životu za hranicami vedomia. Kedysi som bol celkom úspešný pretekár na 400m, teraz som bruchatý medveď. Rád si zahrám volejbal, šach a scrabble.
Pracujete v treťom sektore. Ako ste sa preň rozhodli a prečo?
Veľa úžasných rokov som strávil v spoločnosti ľudí z Nadácie Krajina harmónie, ktorí robia Jašidielňu – to je festival tvorivosti a fantázie, pre mňa to bol aj festival priateľstva a úprimnosti. Tretí sektor je pre mňa obrovská skupina ľudí, ktorí chcú realizovať svoje sny v oblasti kultúry, charity, ekológie, vzdelávania, komunitného života, v sociálnej oblasti. V treťosektorových organizáciách, s ktorými som spolupracoval, som stretol mnoho dobrých ľudí.
Ste lektorom literárneho klubu. Čo vás tam priviedlo?
Žilinský literárny klub vznikol v roku 1988. Na jeho stretnutiach sa rozprávame, čítame si, čo kto napísal, tešíme sa, že sme spolu, smejeme sa, zavše píšeme a improvizujeme na slová a témy, niekedy si aj zaspievame. Viacerí ľudia z klubu už majú za sebou svoje prvé knižky. Katke Štalmachovej vydal knižku Jožo Ráž z Elánu, minulý rok krstili svoje knižky Katka Mikolášová, Marcelka Poláčková a Andrej Šeliga. V posledných rokoch náš klub prichýlilo Regionálne osvetové stredisko.
A čo žilinské literárne prostredie? Poznáte nových žilinských autorov?
V našom literárnom klube sú mladí básnici, ktorí sú laureáti celoslovenských literárnych súťaží: Paľo Urban a Miloš Ondrušek. Andrej Šeliga je držiteľom minuloročnej ceny Ivana Krasku. Talentovaná poetka je aj Terezka Kontová.
Pokúšali ste sa v minulosti, respektíve v súčasnosti, o vlastnú tvorbu?
Niekoľko mojich básničiek vyšlo v knižkách Naháňačka áut, Mirandorská živá voda, Mačka na mesiaci, ďalšie básne a rozprávky vo všelijakých novinách a časopisoch. Tento rok by som rád dopísal dve knižky básní, no neviem, či mi to čas dopraje. Najprv musím dokončiť zborník nášho literárneho klubu, ktorý by mal vyjsť pod názvom Purpur 2002.
Aký je váš názor na takzvanú „neoficiálnu“ kultúru, ktorá nemá podporu oficiálnych miest?
Vážim si ľudí, ktorí takéto aktivity robia. Zavše sa mi podarí prísť na nejaký happening.
Vaša prognóza ohľadom žilinskej kultúry do budúcnosti je skôr svetlá alebo tmavá? Aká je úloha zastupiteľstva a aká je úloha ostatných obyvateľov mesta?
Som nekonečný optimista
Čo čakáte od tohto roku? V súkromí i v profesii?
Očakávam, že dážď bude rovnako pršať na chudobných aj bohatých, smutných aj veselých, starých aj mladých a že slnko si to zariadi rovnako. Tomáš Radovský
Foto: autor