tívila chirurgické oddelenie v NsP v Žiline. Podľa pacientov v čakárni sa už minimálne 20 minút dvere na ordinácii neotvorili. Trpezlivo som čakala ďalšiu štvrťhodinu. Môj čas je vzácny, tak som sa chcela informovať, či mám ďalej čakať. Slušne som zaklopala. Vtedy sa dvere prudko roztvorili a prehnane vymaľovaná sestrička na mňa na celú čakáreň skríkla, prečo otravujem. Napokon ma predsa vpustila do ordinácie. Ďalší šok som zažila z konania ordinujúceho lekára MUDr. Štefana Holešu. Ten sa zvýšeným hlasom a arogantným spôsobom čudoval, že som sa domáhala práva vyšetrenia. Vzhľadom na urážlivý výstup MUDr. Holešu som sa rozhodla, že jeho služby predsa len nevyužijem. Neskôr som sa dozvedela, že takýto konfliktný prístup je u tohoto lekára bežný nielen k ďalším pacientom, ale i k vlastným kolegom na pracovisku. Uvedený lekár je pravdepodobne vo svojom obore v nemocnici jediný, preto si neuvedomuje ako sa má správať. Medziľudské vzťahy mu nič nehovoria, preto by sa mal nad sebou zamyslieť.Ivana Matúšková