„Som nekonečná optimistka...“
Asi tri kilometre juhovýchodne od Rajca, v nadmorskej výške 513 metrov, sa rozprestierajú chotáre obce Ďurčiná. Zdá sa, že je to Bohom zabudnutý kút, opak je však pravdou. Život v Ďurčinej pulzuje na plné obrátky, dedina rastie i mladne. Potvrdila nám to aj starostka Anna Bieliková.
Obec Ďurčiná bola prvou, ktorú sme v rámci nášho monitorovania obcí navštívili. Bolo to ešte v júni 2001. Čo sa za ten čas u vás zmenilo? Okrem toho, že ste sa opäť stali starostkou?
Bolo to dosť náročné obdobie. Dokončili sme plynofikáciu, následne sme začali asfaltovať niektoré cesty. V prvom rade hlavnú, smerom do Rajca a ešte tri bočné cesty na dolnom konci. V tejto práci budeme pokračovať aj tento rok, chceli by sme urobiť dve, tri cesty, pre zmenu na hornom konci obce, aby sa občania necítili ukrivdení. Od financií záleží, či sa nám ešte tento rok podarí dať do poriadku aj stred dediny.
Veľmi nás teší, že sa nám podarilo vykúpiť od Jána Hlinu pozemok na hornom konci dediny, kde by mal vzniknúť detský park. Je to tiež poriadna robota. Najprv sme museli vyrúbať všetky staré stromy, vyrovnať plochu, nasledovalo nekonečné navážanie zeminy. Dúfam, že sa nám tento rok podarí nasiať trávu, urobiť chodníky a potom tam inštalovať nejaké preliezačky, pieskovisko, hojdačky, lavičky. Cez pozemok tečie aj potok, a tak sme začali rokovať aj s Povodím Váhu, aby sa trochu vyreguloval, aby sa tam cez leto mohli deti prípadne aj trochu vyčľapkať.
Zdá sa, že kopu roboty budete mať aj tento rok.
Ešte vlani sme zo stotisícovej dotácie z ministerstva financií kúpili zámkovú dlažbu, z ktorej budeme robiť chodníky a malé parkoviská okolo kostola. Na tieto práce využijeme nezamestnaných ľudí, ktorí sa prihlásia na menšie obecné služby.
Skúste zhodnotiť, čo vás teší a čo vás trápi?
V strede dediny sa uchovalo asi sedem pôvodných drevených domov, najstarší z nich, ktorého majiteľom je Izidor Baláž, je asi z roku 1920. Aj táto časť by mala byť zakomponovaná do nového územného plánu. Na domoch, ktoré sa v tejto časti prerábajú, musia majitelia dodržať pôvodnú architektúru a ako stavebný materiál použiť drevo. Myslím, že táto časť obce by sa mala zachovať aj pre budúce generácie. Možno, raz, by sa tu dal vybudovať aj zaujímavý skanzen. Z iniciatívy poslanca Miroslav Martinca by sme zatiaľ chceli na úrade urobiť malú expozíciu obrázkov z dôb najstarších až po súčasnosť.
Na druhej strane ma mrzí budova kaštieľa z polovice 18. storočia na dolnom konci. Je vo vlastníctve rodiny Vysokých a hoci je zapísaný v zozname kultúrnych pamiatok, chátra. My, ako obec, do toho nemôžeme vstupovať. Možno raz budeme ľutovať. Ale aj tak som nekonečná optimistka.
Nechcú premrhať šancu
Od roku 1990 mala Ďurčiná urobené prieskumy, rozbory a plán systému ekologickej stability, územný plán však nebol dokončený. Prešiel nejaký čas a vznikla potreba aktualizovať jeho tri základné časti a zhruba do polovice tohto roku by sa mal dokončiť.
„Následne by sme ho chceli dať schváliť na Krajský úrad v Žiline a v zákonnej lehote požiadať o rozšírenie intravilánu obce. Nemáme totiž žiadne stavebné pozemky, nové stavby sa realizujú len v prelukách. Chceli by sme, aby sa obec rozšírila, hlavne v centre a v bočných záplotiach. Dosť sa s tým ponáhľame, pretože po vstupe do Európskej únie bude vyňatie z pôdneho fondu oveľa drahšie. Nechceme, aby raz niekto povedal, že sme premrhali šancu,“ rozvíja svoje vízie do budúcnosti starostka Ďurčinej Anna Bieliková.
Bez záškoláctva a zákerností
Základná škola v Ďurčinej nemá právnu subjektivitu. Vedie ju riaditeľka Zuzana Melová. Školu navštevuje dovedna 63 detí od prvého po štvrtý ročník. Kuchyňu a jedáleň majú spoločnú s materskou školou, ktorá je v tej istej budove. Mimoškolským aktivitám sa deti z Ďurčinej môžu venovať v záujmových krúžkoch, ale aj v školskom klube. Zuzana Melová na svojich žiačikov nedá dopustiť.
„V tejto, relatívne novej budove sídli škola 32 rokov. Predtým bola v priestoroch, kde je dnes obecný úrad. Škola už nutne potrebovala rôzne opravy, v spolupráci s obcou sa najviac urobilo za posledné tri roky. Najprv sme kompletne prekryli strechu, o rok neskôr sa urobila nová plynová kotolňa, vlani sa vymenili radiátory. Ale všeličo nám ešte chýba. Verím, že sa nám podarí školu udržať a povzniesť. Naše deti sú síce veľmi živé, ale zároveň úprimné a otvorené, nesmierne milé a vďačné, chcú sa zapájať do všetkého, čo škola robí. Každá učiteľka vedie jeden krúžok. Aerobiku a mažoretkám sa venuje Janka Kolibíková, krúžok anglického jazyka pre deti z 3. a 4. ročníka vedie Elenka Žideková, veľký záujem je aj o literárno-dramatický krúžok Ľubky Škutovej. Nuž, a napokon, je to prírodovedný krúžok, v ktorom sa Katarína Hlaváčová venuje aj environmentálnej výchove.“
Deti z Ďurčinej nezaostávajú ani vo vzdelávaní. Zo školského kola matematickej pytagoriády postúpili do okresného kola traja úspešní riešitelia, Matej Baláž, Lucia Sudorová a Jakub Zmrhala. Palce im drží celá škola. Každý rok sa aj z Ďurčinej hlási niekoľko detí na osemročné cirkevné gymnázium v Rajci. Zatiaľ prijali všetkých. Vývoj ide dopredu a počítače ovládli už aj tie najmenšie školičky. Aj v ďurčianskej škole vznikla špeciálna učebňa, kde majú momentálne k dispozícii päť počítačov. Jeden si kúpili s prispením obce, štyri získali sponzorsky, ďalší by mali dostať v najbližších dňoch. Tretiaci pracujú s počítačmi hodinu týždenne, štvrtáci dve. Veria, že čoskoro budú školské počítače pripojené aj na internet a počítajú s tým, že ich vo vyhradených hodinách budú môcť využívať aj ďalší obyvatelia z obce.
„Robíme všetko pre to, aby aj škola získala nejaké peniaze. Preto na toto leto ponúkame priestory školy, školskej kuchyne i jedáleň na organizovanie rôznych sústredení pre školy, záujmové útvary, prípadne aj pre deti zo športových klubov,“ rozvíjala plány na najbližšie obdobie riaditeľka Zuzana Melová. Robia to prvýkrát a zatiaľ nevedia, čo sa z toho vykľuje. Veria však, že im tento projekt vyjde. Ďurčiná ponúka aj krásnu prírodu, sú tu skvelé podmienky na turistiku a ďalšie aktivity.
Jednou vetou...
• Prvé zmienky o osídlení chotára Ďurčinej sú z mladšej doby bronzovej, svedčia o tom vykopávky, ktoré sú uložené v Budatínskom múzeu.
• Prvá doložená a datovaná písomná zmienka je z roku 1393 - POSESIO GEORKLEHATAYA.
• Z polovice 18. storočia sa uchovala pečať obce, podľa ktorej bol vyhotovený nový erb.
• V erbe obce je žena s kosákom, ktorá symbolizuje jednu z najdôležitejších pracovných činností obyvateľov v minulosti.
• To, že v erbe je ľudská postava, svedčí o výsostnom postavení obce.
• Od roku 1972 patrila Ďurčiná pod mesto Rajec, znovu sa osamostatnila v roku 1900.
• Vtedy začali v Ďurčinej so stavbou nového kostola Sedembolestnej Panny Márie, ktorý vysvätili 29. novembra 1993.
• Vtedy boli posvätené aj symboly obce.
• Vlajka má sedem pozdĺžnych pruhov s týmito farbami: modrá, zelená, biela, čierna, biela, zelená, modrá.
Trochu štatistiky
Keď sa pred štrnástimi rokmi stala starostkou obce Anna Bieliková, Ďurčiná mala asi 980 obyvateľov. Za ten čas sa ich počet zvýšil asi o stovku. Dovedna žijú v 210 domácnostiach. Najstaršími obyvateľmi obce sú Agneša Bieliková (1913) a Šimon Halko (1911). Najmladším je Samko Janek, ktorý sa narodil 18. februára. Ku chvále mužov z Ďurčinej treba povedať, že je to už štvrté bábätko, ktoré sa v obci tento rok narodilo, po troch dievčatkách bol Samko prvý „chlap“.
Len pre zaujímavosť uvádzame, že vlani sa v Ďurčinej narodilo 15 detičiek, zomrelo tam 6 ľudí, na trvalý pobyt sa prihlásilo 26 občanov, ale z obce sa odsťahovalo len 9 ľudí.
Dostali dôveru
O blaho a potreby obyvateľov Ďurčinej sa stará aj 7-členné obecné zastupiteľstvo. V posledných komunálnych voľbách dostali od svojich spoluobčanov dôveru poslanci Miloš Martinec (zástupca starostky), Oľga Albertová, Andrej Čerňan, Vincent Ďurčanský, Jozef Kuruc, Miroslav Martinec a Mária Vanáková.
Priestor pre šport
Doteraz mala obec len jediné športovisko, futbalové ihrisko na dolnom konci. Vlani začali v areáli školy, na bývalom školskom pozemku, budovať nové ihrisko. „Chceli by sme, aby bolo multifunkčné a aby ho okrem našich žiakov využívali aj ľudia z obce. V lete sa tu bude dať hrať volejbal, nohejbal či badminton, v zime bude slúžiť ako klzisko, po ktorom naše deti veľmi túžia. Veríme, že sa nám ho podarí dokončiť čo najskôr,“ skonštatovala riaditeľka ZŠ Zuzana Melová. Pri priaznivom počasí ho budú školáci i škôlkari využívať aj na cvičenie, hoci súčasťou školy je aj pekná telocvičňa.