v Kysuckom Lieskovi a zároveň aj prezidentom miestneho futbalového klubu.
Aký je váš vzťah k futbalu?
Môj vzťah k futbalu? Ak poviem, že silný, asi to úplne nevystihuje podstatu. Hrávam ho od detstva, aj keď s veľkou prestávkou. Dôvodom boli zranenia chrbtice a členka, ktoré znemožnili môj ďalší futbalový rozvoj. Teraz hrávam v 1. triede za Kysucký Lieskovec B-Lodno, kde sme vytvorili výbornú partiu a spolu s mojimi rovesníkmi, hrajúcim trénerom Jozefom Králikom, šéfom „béčka“ Vladom Fujakom a tajomníkom Milošom Mihaldom sa snažíme postúpiť do 5. ligy. Po jeseni sme na prvom mieste. Futbal je mojou veľkou láskou a som rád, že aj syn Marcel kráča v mojich šľapajách. Verím, že bude mať trpezlivosť, zdravie a futbalové šťastie a dotiahne to aspoň do našej najvyššej súťaže.
Ako sa vám darí skĺbiť prácu šéfa stavebnej firmy a šéfa druholigového klubu?
Chce to čas, niekedy si to „odnáša“ moja rodina. Mám však ľudí, na ktorých sa môžem spoľahnúť. Našiel som ich najmä v Ľubomírovi Mitickom, Blažejovi Chupáčovi, Štefanovi Riplovi, Jaroslavovi Kekelym, Františkovi Čuntalovi, ktorí futbalu obetujú veľa času, za čo im ďakujem. Rovnako aj trénerovi Vladimírovi Goffovi a asistentovi Bohuslavovi Murárikovi, pri mládeži Ivanovi Jurkovičovi a jeho bratovi Romanovi, pri doraste pánom Hmírovi, Grisovi a Panáčkovi, ktorí odvádzajú poctivú prácu na svojom úseku.
Čo vás pri vašej práci najviac prekvapilo?
Vo futbale som čakal väčšiu návštevnosť na domácich zápasoch. Veril som, že domáci fanúšikovia budú chodiť vo väčšom počte a s väčším futbalových srdcom. Mrzí ma, že ľudia si nevedia nájsť čas, keď treba urobiť údržbu ihriska. Veľmi som závidel fanúšikov Rudine, ktorí bojovali za svojich a vedeli byť tým povoleným dvanástym hráčom tímu. Čakal som aj väčšiu podporu zo strany rodičov. Neprídu sa ani pozrieť na výkony svojich ratolestí. V iných kluboch je bežné, že rodičia finančne prispievajú na činnosť a sú na každom zápase. Akoby nechápali, že futbal našu obec reprezentuje a preslavuje. Teší ma, že nám píšu ľudia z Čiech, zo Záhrebu, zo všetkých kútov Slovenska. Želajú nám všetko najlepšie, držia nám palce a majú radosť, že taká malá dedinka, ktorá má 2 386 obyvateľov hrá 2. ligu!
A čo najviac sklamalo?
V biznise ma sklamali vzťahy, ktoré sú medzi podnikateľmi. Jeden by druhého utopil v lyžičke vody, jeden na druhého šíri nepravdy, klamstvá a má radosť z neúspechu toho druhého. Nechcel by som však niekoho uraziť. Je to celospoločenský jav. Ak niekto vytŕča z radu, stáva sa terčom niektorých ľudí a dnes, bohužiaľ, aj iných zložiek... Veľkým negatívom je aj závisť. Ľudia sa radšej držia v úzadí, nechcú do niečoho vstupovať verejne, lebo hneď sa vynoria otázky – kde na to berie? Potom to ľudia, ktorí by boli ochotní vstúpiť finančne do športu, zvažujú. Aj zo strany štátu by som očakával väčší priestor na realizáciu firiem v oblasti sponzoringu a reklamy. Pozitívne je, že do nášho regiónu prichádzajú veľké investície, čo sa odrazí aj na rozvoji a produkcii firiem v regióne.
Ako ste spokojný s prvou sezónou v 2. lige?
Hoci sme do súťaže naskočili doslova z večera do rána, som spokojný. Nemusím zdôrazňovať, že chod druholigového mužstva si vyžaduje veľké úsilie od celého realizačného tímu a vedenia klubu. Myslím, že ako nováčik sme nesklamali. Mužstvo zdobila bojovnosť a herná disciplína, čo bola hlavná taktika trénera Goffu a asistenta Murárika.
Neľutujete, že ste sa do súťaže prihlásili?
Nie, aj keď veľa vecí a nových skutočností, musíme riešiť za pochodu. Chce to profesionálny prístup a zodpovednosť.
Kysuce po 2. lige veľmi túžili. Dnes je prakticky jediným sponzorom vaša firma REaMOS. Prečo?
Tí, ktorí 2. ligu najviac chceli, odrazu stratili záujem. Každý sa hrá na vlastnom piesočku a hľadá dôvod, ako tomuto mužstvu nepomôcť. Aj keď iba preto, že je to Kysucký Lieskovec. Firma REaMOS to však sama nemôže a ani nechce ťahať. V regióne sme oslovili niekoľko silných ekonomických firiem, odozva je zatiaľ skôr negatívna. Chceli sme, aby prispievali na mzdy hráčov a trénerov, čo by mesačne predstavovalo asi 12-tisíc a ročne maximálne 150-tisíc korún. Žiadnu z oslovených firiem by to ekonomicky nepoložilo. Veľa sme si sľubovali najmä od firiem INA, Kinex, KLF, AVC, ale ostalo iba pri želaní. Verím, že časom svoj postoj prehodnotia a túto skvelú súťaž pre Kysuce udržíme. Kluby, ktoré sú momentálne v tabuľke pod nami, sa ekonomicky stabilizovali a jar bude pre nás horúca. Poďakovanie patrí preto tým, ktorí v rámci svojich možností pomohli. Boli to najmä Anton Súkeník Benzinol Radoľa, Pavol Rajtek Piváreň Kysucký Lieskovec, Marcel Svrček Mäsiarstvo Kysucké Nové Mesto, Maršiš Bitúnok Kysucké Nové Mesto, Igor Caletka Mäsiarstvo Rudina, Anna Slíšková Ryba Kysucké Nové Mesto, Adam Jantošík Zelenina Kysucké Nové Mesto, Štefan Vlček Večierka Kysucké Nové Mesto, Štefan Toka Zelenina Kysucké Nové Mesto, Jozef Lulek Mäsiarstvo Kysucké Nové Mesto, Miloš Kubala Mäsiarstvo Radoľa, Ján Vlček espresso Pod gaštanom Kysucký Lieskovec, Pekáreň Králik Kysucké Nové Mesto, Pekáreň Pavol Štefanec Kysucký Lieskovec, EUROS SLOVAKIA, s. r. o., Žilina, GAREDO, s. r. o., Kysucké Nové Mesto, UNITED, s. r. o., Škrko Ľubomír Žilina, Miroslav Chamaj Kysucký Lieskovec, ELDOP František Hmíra Kysucké Nové Mesto, Július Rapčan Kysucký Lieskovec.
Ako chcete pritiahnuť ďalších sponzorov?
Sám neviem, ako to urobiť. Možno by bolo dobré vytvoriť akciovú spoločnosť, ktorá by fungovala na základe výšky vkladov účastníkov a transparentných pravidiel. Bola by to záruka do budúcnosti a priniesli by ekonomickú stabilitu klubu. Vyzývam všetkých, ktorí by mali záujem o vstup a účasť v tejto akciovej spoločnosti, nech sa prihlásia v klube. To je dnes jediná cesta ako môžu kluby 1. a 2. ligy prežiť a fungovať.
Vaše najtajnejšie želanie?
Aby sme najmä doma hrali ofenzívnejší futbal, plný štadión a podporu divákov z celého regiónu Kysúc, zdravie a to pravé futbalové šťastie pre hráčov a celý realizačný tím. A ešte lepšie podmienky pre futbal a šport na celom našom malom a krásnom Slovensku.