iliny, patria bratia Šoškovci. Peter (27 rokov) a Ľuboš (26) si za svoj šport vybrali vodný slalom a zjazd na divokej vode. Na olympiáde v Atlante v roku 1996 v slalome v kategórii C-2 dokázali vyjazdiť desiate miesto. Dnes sa blíži čas, kedy sa bude rozhodovať o nominácii na OH do Atén. S Petrom a Ľubošom sme sa pozhovárali nielen o tom, či si do Atén trúfajú.
Predstavte čitateľom šport, ktorý robíte.
Ľuboš: Robíme vodný slalom a zjazd. Slalom je na kratšiu vzdialenosť, asi do dvoch minút, pomedzi brány, ktoré sa prechádzajú buď zhora, alebo zdola. Zjazd je väčšinou rovno dole, obchádzajú sa len prírodné prekážky. Zdolanie trate trvá 10 až 20 minút.
Aké sú vaše najväčšie úspechy?
Peter: Máme tri zlaté medaily z majstrovstiev sveta, zlato z majstrovstiev z Európy a desiate miesto z olympijských hier. Tento rok sme skončili vo svetovom pohári celkovo šiesty.
Blížia sa OH v Aténach a zrejme sa budete chcieť kvalifikovať...
Ľuboš: V našej kategórii má šancu päť lodí, každá z nich už má individuálnu medailu zo svetového pohára.
Peter: V apríli je svetový pohár v Grécku, kde sa môže rozhodnúť o druhom mieste pre krajinu. Potom sa uskutoční domáca nominácia v Bratislave a Liptovskom Mikuláši. Postúpia tri lode, medzi ktorými sa rozhodne na svetovom pohári v Španielsku a na majstrovstvách Európy v Macedónsku, kto pocestuje na olympijské hry. Závisí to od počtu miest pre krajinu. Zatiaľ máme jedno, v Grécku by sme chceli vyjazdiť druhé. V tejto chvíli nemá zaručenú účasť nikto.
Ako ste sa dostali k tomuto športu?
Ľuboš: Náš otec kedysi jazdil a priviedol k nemu aj nás. Začali sme v roku 1987.
Aké sú v Žiline podmienky?
Peter: Do roku 1995 bol v Žiline veľmi dobrý kanál pri futbalovom štadióne. Pri výstavbe vodného diela ho však zrušili. Momentálne sa buduje nový kanál, ktorý bude mať tiež veľmi dobrú tréningovú úroveň. Sú tam však problémy s dokončením. Minulý rok sa na ňom konali prvé preteky a v súčasnosti tu trénujeme každý deň.
Ľuboš:V minulosti boli v Žiline tri oddiely. Momentálne fungujú dva, ktoré sa pripravujú v lodenici za Slovenou. Chodilo sa na Váh, Kysucu alebo Rajčianku.
Prečo sa v Žiline vodákom takto darí?
Ľuboš: Je tu dlhá tradícia. Mnohí súčasní mladí pretekári sú synovia bývalých vodákov. Myslím si, že je to dobre.
Je tento šport finančne náročný?
Peter: Záleží od úrovne, ktorú chcete dosiahnuť. Na normálne vozenie je lacnejšie ako lyžovanie. Ak chcete vyhrávať, musíte investovať viac.
Čo obnáša tréning?
Ľuboš: Kondičná príprava sa väčšinou robí na zjazde alebo bicykli, denne asi tak hodinku aj viac. Dôležitá je aj silová príprava, najmä ak sa zameriavate na slalom. Zjazdári ju neabsolvujú do takej miery. Pre nich je potrebná skôr vytrvalosť. Okrem toho hrávame basketbal, hokej, máme aj pohybovú prípravu. Trénujeme každý deň dva až trikrát.
Peter: Sme profesionáli. Od určitej úrovne sa nedá chodiť do roboty aj trénovať.
Zjazd ale nie je olympijský šport...
Peter: Bola snaha zaradiť do programu OH zjazdový šprint, ale zatiaľ sa tak nestalo.
Popíšte nám súťaž v slalome.
Ľuboš: Meria sa čas, za ktorý zvládnete trať. K nemu sa pripočítavajú trestné sekundy. Za dotyk brány sú dve, za nesprávne prejdenie brány 50 sekúnd. Keď teda neprejdete bránu, môžete rovno vystúpiť. Spočítavajú sa dve jazdy dokopy.
Kde sú na Slovensku najlepšie podmienky?
Peter: V bratislavskom Čuňove bývajú pravidelne preteky svetového pohára a majstrovstvá Európy. V Liptovskom Mikuláši je zase jeden z najstarších kanálov v Európe. Tiež sa tam konajú svetové poháre a významné medzinárodné preteky.
Kto je najlepší na Slovensku?
Peter: V poslednom období má 26 pretekárov seniorskú medailu z majstrovstiev sveta či Európy. Hociktorý z nich dokáže vyhrávať preteky. Najznámejší sú asi Peter a Pavol Hochschornerovci. Veľmi úspešní sú aj Martikán s Minčíkom či Kaliská, Slúčik – Vala a Šutek – Grega.
Ako sa vám spolu jazdí? Nehádate sa?
Ľuboš: Niekedy lepšie, niekedy horšie. Sme klasická bratská dvojica. Každý má iný pohľad na niektoré veci. Všetky páry sa niekedy pohádajú. Nájazdy musia byť presné. Ide tam o všetko. Keď sa na bránke stratí pol sekundy, bránok je dvadsať, v cieli by to bolo 10 sekúnd.
V čom je pre vás tento šport zaujímavý?
Peter: Je veľmi dobrý na individuálne uvoľnenie. Lodenica funguje tak, že každý má svoj kľúč, zašportuje si kedy chce alebo sa dohodne s partiou. Je to pohodový šport. Na vrcholovej úrovni ide síce o peniaze, ale základ nie je ešte rozhádaný ako v iných športoch.
Ako trénujete v zime?
Ľuboš. V zime jazdíme zjazdy. Máme dohodu, že trénujeme do mínus 5 stup-
ňov. Keď je chladnejšie, snažíme sa odísť niekam za lepším počasím.
Viete plávať?
Peter: Samozrejme, ale nepoužívame to. Z lode sme už neplávali od roku 1992. Naša loď je veľmi drahá a vo vode by bola asi aj zima.
Ľuboš. Jedna loď nás stojí od 50 do 100-tisíc.
V ktorých krajinách ste jazdili?
Ľuboš: Okrem Ázie a Antarktídy sme boli na všetkých kontinentoch. Tým, že sa stal slalom olympijským športom, medzinárodná federácia sa ho snaží spopularizovať vo všetkých krajinách. Kanály sa stavajú alebo už stoja v JAR, Brazílii, Číne, Austrálii. My poznáme lepšie cestu za Viedňou, ako od Mikuláša na východ.
Kto ďalší v Žiline jazdí?
Ľuboš: Slúčik – Vala, Šutek – Grega, tvoria v zjazde svetovú špičku.
Aké sú vaše plány do budúcnosti?
Peter: Dostať sa na olympiádu. Ešte minimálne na jednej by sme si chceli zajazdiť. Nech si zo Slovenska zabezpečí postup ktokoľvek, určite pôjde o medailu. Štartovať bude 6-7 lodí zo svetovej špičky, ostatní budú Číňania, Austrálčania, Gréci, Afričania, Brazílčaniaa iní, ktorí nepatria k svetovej špičke. Slovensko má päť dobrých lodí, ale štartovať bude jedna, maximálne dve. Len jedna krajina bude v Aténach zastúpená dvoma loďami. Pre nás je nominácia ťažšia ako samotný úspech. Je to niečo podobné, čo zažívajú rakúski lyžiari, keď doma pozerajú, ako sa nejaký zástupca afrického kontinentu snaží dôjsť do cieľa, tiež si asi myslia, že niekde je chyba. Michal Filek
Foto: autor
