e svojej existencie. Jeho súčasný dirigent Štefan Sedlický je absolventom VŠMU v Bratislave a pôsobí ako pedagóg na katedre hudby FHV Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici, Akadémie umení v Banskej Bystrici a na Konzervatóriu v Žiline. Zhovárali sme sa s ním o minulosti, prítomnosti i budúcnosti zboru.
Aké boli vaše začiatky v zbore?
ŽMZ vznikol v roku 1954 a do roku 1989 ho viedol Anton Kállay. Ja som nastúpil po ňom a zbormajstrom som nepretržite až dodnes.
S čím ste do zboru prichádzali a čo sa za ten čas zmenilo?
Myslím si, že ŽMZ či familiárnejšie „Žiliňák“ vždy patril medzi slovenskú špičku v amatérskom zborovom speve. Podstatne viac než v minulosti spolupracujeme so Štátnym komorným orchestrom Žilina a myslím, že aj vekový priemer je o niečo nižší než v minulosti.
Bolo vašou tendenciou omladiť súbor?
Považujem to za prirodzené s príchodom nového a mladšieho dirigenta do telesa. S mojím nástupom na Konzervatórium v Žiline vzrástol napríklad prílev študentov do súboru. Potešujúce je, že v poslednom čase evidujeme aj záujem študentov Žilinskej univerzity.
Akou cestou hľadáte nové talenty?
Pôvodne sme vypisovali konkurzy, ale teraz je to skôr odporučenie, keď speváci zo zboru zavolajú niekoho na skúšku. Ale prirodzene uvítame každého záujemcu. Je to náročná práca, ktorá od človeka vyžaduje veľa trpezlivosti a chcenia, zvlášť bez predošlého hudobného vzdelania, znalosti nôt a podobne.
Ktoré dielo z tých, ktoré ste naštudovali, považujete za kameň úrazu? Existuje také?
To sa stále mení. To, čo sa mi zdalo pred piatimi rokmi veľmi ťažké, mi dnes také nepripadá. Je faktom, že súbor napreduje, napríklad aktuálne sme naštudovali pomerne náročnú skladbu súčasného slovenského skladateľa Jevgenija Iršaja. Túto skladbu som premiérovo uviedol s Vysokoškolským zborom v Bratislave a vlastne som skúšal, či to náš súbor zvládne. Dopadlo to natoľko dobre, že po mesiaci nácviku môžeme toto výborne dielo prezentovať aj žilinskému publiku.
Žilinčanov môže miasť, že pod menom Žilinský miešaný zbor vystupujú dva súbory - môžete to vysvetliť?
Do konca roku 2001 sme fungovali ako ŽMZ - pod mestom Žilina. No ešte v tomto čase sa časť zboru, asi 7 ľudí, zaregistrovala ako Žilinský miešaný zbor – Občianske združenie. Komplikuje nám to našu situáciu a nepovažujeme to za veľmi férové správanie. Je fakt, že v súbore s vyše 55 členmi, ako má ŽMZ, dochádza aj k vyhrotenejším situáciám, no vždy by to malo stáť na určitých ústupkoch, kompromisoch v záujme kolektívu.
Čo myslíte, že priťahuje ľudí do amatérskeho speváckeho zboru, ktorého členstvo vyžaduje asi viac povinností a odriekania než profitu?
Keďže nie sme profesionálnym zborom, každý má svoju profesiu či už je to študent, pedagóg alebo človek z mimohudobnej oblasti. Sú to nielen nové estetické zážitky z vystúpenia, ale aj pocit istej súdržnosti.
A čo v súbore drží zbormajstra?
Od pätnástich som spieval v ŽMZ a od tej doby vnímam zborový spev ako fenomén, ktorý sa mi páči, rád som spieval a bavilo ma to. Myslím, že pre členov súboru, ktorí túto prácu robia zadarmo, je odmenou už aj účasť na hudobných festivaloch a súťažiach doma, ale aj v zahraničí. Na jeseň plánujeme naštudovať spolu so Štátnym komorným orchestrom Žilina v rámci jeho výročia Mozartovu Korunovačnú omšu a v lete vystúpiť na Jánošíkových dňoch v Terchovej so zaujímavým projektom.
Text a foto: Tomáš Radovský
