Nedeľa, 18. apríl, 2021 | Meniny má ValérKrížovkyKrížovky

Prežila klinickú smrť

Bola veľmi blízko smrti, je to vraj úžasný zážitok

Ľudia si odjakživa kladú otázku, odkiaľ sa tu vzali, prečo tu sú a hlavne, čo bude s nimi, keď zomrú. Niektorí veria, že smrťou všetko navždy končí – rozpadnú sa na prach a viac ich nebude. Iní sú presvedčení, že príde čas, keď ich „najvyššia bytosť“ vzkriesi a v nejakej inej forme budú žiť opäť a večne. Tí, ktorí prežili klinickú smrť, často rozprávajú o neuveriteľných zážitkoch počas doby, kedy boli považovaní za mŕtvych. Jednou z nich je Viera Vráblová, 57-ročná obyvateľka obce Kunerad.

Za akých okolností ste mali svoj neobvyklý zážitok?

Skryť Vypnúť reklamu

Stalo sa mi to pred piatimi rokmi. V tom čase som bola zamestnaná v nemocnici ako ošetrovateľka na úrazovke, kde som veľmi často videla zomierať ľudí. Na to sa zvyknúť nedá, stretnutie so smrťou je vždy bolestivé. Najviac ma zakaždým ohromila smrť malých detí. V júni roku 1999 som si doma pri páde na klzkej dlažbe pretrhla stehenný sval. Napriek bolestiam som ráno nastúpila na zmenu, no už o dve hodiny ma operovali. O týždeň, okolo obeda, ma na izbu prišla navštíviť kolegyňa. Šla som si zmyť vlasy a keď som sa vrátila, v izbe sa mi z ničoho nič odrazu zatočila hlava a spadla som na posteľ. V hrudi som pocítila ukrutnú bolesť, začala som sa dusiť a myslela som, že umieram. V tom mi však naraz bolesti pominuli, vyšla som z tela a vzniesla som sa pod strop izby.

Skryť Vypnúť reklamu

Pokračovanie na 3. strane

Dokončenie z 1. strany

Aké pocity ste prežívali vo svojom druhom tele?

Hlavne som bola prekvapená, že som na dvoch miestach súčasne. Moje bezvládne telo ležalo na posteli a bolo úplne biele. V tom druhom mi bolo ohromne príjemne, bol to blažený neopísateľný pocit. Vznášala som sa a nič ma už nebolelo.

Čo sa dialo v izbe pod vami?

Spod stropu som videla, ako sa ma lekár a sestrička snažili oživiť. Sestrička v tom zmätku nemohla trafiť do žily a lekár mi masíroval srdce. Kolegyňa, ktorá ma prišla navštíviť, sa v kúte zdesená prizerala. Počula som, čo sa rozprávali a nechápala som, že je okolo mňa taký rozruch, veď mne bolo tak dobre.

Ako dlho ste ich pozorovali?

Len krátko. Zrazu ma len čosi vytiahlo a ležiačky som sa prešmykla cez pootvorené okno von. Letela som ponad nemocnicu obrátená tvárou k neskutočne modrej oblohe a svoje druhé telo som nevidela. Mala som akúsi košieľku, cítila som ju viať vo vetre. Zatiaľ, čo sa nemocničný personál so mnou trápil na izbe, ja som sa vznášala ponad budovu gynekológie a urológie. Keď som sa pozrela dole, podo mnou som celkom zreteľne videla kráčať ľudí po chodníkoch. Ešte som si pomyslela: „Dobre, že sa nepozerajú hore, lietam tu ako hlúpa ovca.“ Potom ma to nieslo vzduchom čoraz vyššie a vyššie.

Skryť Vypnúť reklamu

Nemali ste z toho strach?

Zaujímavé je, že som sa vôbec nebála, bola som akoby omámená. Letela som stále hore, hlavou dopredu a zrazu som jemne na niečo narazila. Obzrela som sa a videla som obrovskú stenu z kvetov. Boli tam nekonečné záhony z ruží. Všetky boli zamatové, bordové a červené a tak prekrásne, že sa to ani opísať nedá. Kvety pestujem, ale také nádherné som ešte nevidela – na lupienkoch mali nejaké guľôčky a z nich vychádzali tenké svetelné lúče na všetky strany, jagali sa, trblietali do biela a úžasne voňali. K tomu som počula ohromne príjemnú hudbu, podobnú šumu vody, bolo to úchvatné, ale slovami sa to vyjadriť nedá.

Nechceli ste tam už zostať?

To neviem. Bolo to krásne miesto. Za ružami stála stena, to bola asi tá hranica, odkiaľ niet návratu. Trikrát som do nej narazila a vtom som sa prebrala na posteli vo svojej telesnej schránke. Bolo mi strašne zle a veľmi som ľutovala, že ma z toho blaženého stavu prebrali. Nevládala som hovoriť, len som si v duchu stále opakovala, že tam bolo lepšie. Ale asi ešte neprišiel môj čas.

Povedali ste im o svojom zážitku?

Áno, presne som im opísala, čo robili, hoci videli moje oči celý čas zatvorené a už ma považovali za mŕtvu. Ale potom som už o tom radšej nikomu nerozprávala, aby si ľudia nemysleli, že mi preskočilo. Cítila som, že mám na tomto svete ešte niečo dobré urobiť. Starám sa o svoju chorú mamu, to asi kvôli nej som sa vrátila.

Zmenila vás táto zvláštna skúsenosť?

Veľmi. Odvtedy som už iná, ako som bola. Stále sa usmievam. Aj dovtedy som žila rada, ale teraz žijem ešte radšej. Viac si vážim životy ľudí, som k ním vnímavejšia. Smrti sa už nebojím, no zomrieť sa mi nežiada. Chodím na brigády a teším sa z detí a vnúčeniec.

Zažili ste potom ešte niečo podobné?

Potom už nie, ale asi desať rokov predtým ma navštevoval zosnulý manželov otec. Mala som ho rada a kým žil, vždy som sa ho zastávala. Večer po jeho pohrebe, keď som zaspala, ma zrazu ktosi ľadovými prstami silno, kŕčovito chytil za rameno. Bol to on, sedel pri mne na posteli, videla som ho ako živého. Pokojne som mu dohovárala: „Tato, prečo ste odtiaľ odišli, už ste tam mali zostať.“ A on mi na to: „Poď so mnou, robia mi tam krivdu.“ Vravím mu: „Veď ja mám štyri deti, muža, ja tam s vami nemôžem.“ Nato tak kĺzavo odišiel. Ráno som to rozprávala mužovi, ale ten o ničom nevedel. Druhú noc svokor prišiel zas a všetko sa zopakovalo. Na tretí deň som si ľahla päť minút pred polnocou. Presne o polnoci sa zrazu pohla na dverách kľučka a do izby vošiel svokor. Oblečený nebol ako sme ho dali do truhly, mal takú krátku akoby operačnú košieľku. Zase som ho presviedčala: „Tato, vy musíte byť tam.“ Nato začal plakať, slzy mu tiekli po tvári ako korálky, padali s cinknutím na zem a kotúľali sa pod posteľ. Keď som videla, že moje dohováranie nepomôže, vstala som z postele, chytila som ho za rameno a vybrala som sa s ním von. Nekráčali sme, len sme sa tak kĺzavo vznášali tesne ponad zem. Prešli sme cez lúky smerom na Kamennú Porubu. Bolo tam množstvo truhiel, všetky boli úhľadne zakryté plachtou, len jedna bola neupravená. Vravím mu: „Vidíte, všetci tu pokojne ležia a vy nie.“ V tom sa zjavila taká bledá pani s dlhou špicatou čiapkou na hlave a karhala ho: „Prečo si odišiel?“ A ja jej: „Prečo vy na neho takto, veď so starým človekom musíte ako s malým deckom. Stále sa mi chodí žalovať, že mu zle robíte.“ Uložila som ho do truhly, zakryla a odvtedy som mala pokoj. Asi aj on. Len na ľavom ramene som ešte dlho mala vytlačených päť modrín po jeho tvrdých studených prstoch.

Čo by ste odkázali tým, ktorí zažili podobné príhody?

To, čo som prežila počas mojej klinickej smrti, bol môj najväčší, najhlbší zážitok. Bolo to nádherné. Nikdy na to nezabudnem. Neviem si to vysvetliť, ale zažila som to. A ak je umieranie takéto, tak je zomierať pekné.

Aké je cirkevné stanovisko k tomuto fenoménu?

Takéto duchovné zážitky iste ľudí fascinujú. Veriaci sa však musia mať na pozore, pretože vieme, že pre večný život nestačia len samotné dobré skutky, ale potrebné je najmä prijať Ježiša Krista. A nezabúdajme, že aj sám satan sa tvári ako anjel svetla, ktorý vie človeka pomýliť.

ThLic. Ing. Ladislav Stromček

Kedy môžete človeka vyhlásiť za klinicky mŕtveho?

Po zástave dýchania alebo srdca pacienta oživujeme 30 minút. Pacient je z medicínskeho hľadiska mŕtvy, ak nemá žiadne známky srdcovej aktivity, nejaví žiadne známky spontánneho dýchania a rozšírené zrenice nereagujú na svetlo.

MUDr. Peter Korec

Miloš Skalický

Foto: autor, archív

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Happy Hour vymysleli námorníci, dnes poteší aj vaše auto
  2. Desať obľúbených miest Slovákov na letnú dovolenku v Chorvátsku
  3. Pozor, stravné môže vzbudiť vlnu nevôle vašich zamestnancov
  4. Dobrým začiatkom stavby vyriešime veľa budúcich problémov.
  5. Chceli by ste televízor alebo práčku k nákupu ako bonus?
  6. Prihláste sa na odber nových newslettrov od SME
  7. Korporátne dlhopisy s fixným ročným výnosom od 7 do 8 %
  8. Festival pre dušu prináša návod, ako si zachovať duševnú pohodu
  9. Slováci sú rekordéri, majú aj 20 vernostných programov súčasne
  10. Bolesti kĺbov po Corone? Zbystrite pozornosť!
  1. Zase pozeráte do obrazovky? Radí fyzioterapeut aj očný lekár
  2. Happy Hour vymysleli námorníci, dnes poteší aj vaše auto
  3. Podcasty zdravotnej poisťovne Union sú najpočúvanejšie
  4. AURES Holdings sa vydáva na západ
  5. Výčínanie počasia spôsobuje najviac škôd v júni
  6. Dodávame len preverené riešenia, hovorí šéf ABRA Software
  7. Dobrým začiatkom stavby vyriešime veľa budúcich problémov.
  8. Desať obľúbených miest Slovákov na letnú dovolenku v Chorvátsku
  9. Pozor, stravné môže vzbudiť vlnu nevôle vašich zamestnancov
  10. Reverzné inžinierstvo na FVT
  1. Telefóny čaká zásadná zmena. Z dnešných nezostane takmer nič 51 865
  2. Zo žraloka rybka. Ako sa rozpadlo impérium Maria Hoffmanna? 18 886
  3. Desať obľúbených miest Slovákov na letnú dovolenku v Chorvátsku 14 889
  4. Leto na ostrove Malta: desať najkrajších miest 11 408
  5. Krvou a železom: Ako Bismarck pred 150 rokmi zjednotil Nemecko 9 941
  6. Slovákom hrozia malé dôchodky. V čom je problém? 8 675
  7. Veľkonočné inšpirácie, rozhovor so Zuzanou Šebovou 7 932
  8. Plánujete dovolenku na leto? Toto sú najkrajšie pláže Turecka 7 771
  9. Bolesti kĺbov po Corone? Zbystrite pozornosť! 6 129
  10. Prihláste sa na odber nových newslettrov od SME 5 438
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Žilina - aktuálne správy

Smútok žilinských hokejistov bol veľký.

Napínavý zápas rozhodol v dvanástej sérii samostatných nájazdov Róbert Džugan.

12 h
Dušan Gregor.

Rozhovor s hlavným koučom po skončení sezóny.

21 h

Mesto hľadá alternatívne možnosti obnovenia prevádzky.

23 h

Celkovo už napiekli a rozdali 13 500 veterníkov.

16. apr

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Už ste čítali?