trpia desiatky, možno až stovky zvierat. Hoci je to krajské mesto, doposiaľ nemá útulok, ktorým sa môžu pochváliť podstatne menšie mestá. Vyvrcholením tohto stavu môže byť situácia na Milcovej ulici, kde sa v opustenom dome premnožili mačky.
O útulku uvažujú členovia Žilinského spolku ochranárov zvierat (ŽISPOCH) už od roku 1995. Spolok je dobrovoľné občianske združenie ľudí, ktorí chcú pomáhať opusteným a týraným zvieratám. Podľa projektu mal byť útulok súčasťou veterinárneho centra v Bánovej. Toto riešenie okresný hygienik v roku 1999 definitívne zamietol pre nedostatočnú vzdialenosť od súvisle zastavanej plochy. Uvažovalo sa aj o priemyselnej zóne v majetku Sloveny či o záchytnej stanici v Závodí pri veterinárnej ambulancii. „Ani jeden sa nezrealizoval. Nový projekt útulku spĺňal všetky predpoklady a išlo o lokalitu, ktorá je majetkom mesta Žilina,“ hovorí predseda ŽISPOCH-u Milan Taška. Je to časť žilinskej hory pod názvom Chrasť, neďaleko Palovej búdy. „Primátor dal súhlas na vybudovanie zvieracieho parku, ktorého súčasťou má byť aj útulok. Teraz vybavujeme stavebné povolenie, zháňame sponzorských dodávateľov. Vo volebných programoch takmer všetkých politických strán bola aj výstavba zvieracieho parku a ochrana zvierat v našom meste, veríme, že volebné sľuby neboli len na papieri.“ Útulok by si mohol privyrábať, napríklad, akciami pre chovateľov zvierat, cvičiskami či hotelom pre domácich miláčikov. „Mysleli sme, že stavať začneme v marci, kvôli rôznym prieťahom sa termín posunul.“
Žilinskí ochranári majú však v mnohom zviazané ruky. „Nedávno sme dostali sťažnosť na premnoženie mačiek v opustenom dome na Milcovej ulici. Dobrovoľníci však nesmú vstúpiť na súkromné majetky, bez prítomnosti polície a inšpektorov ochrany zvierat nesmú zobrať týrané zvieratá. Najhoršie však je, že zatiaľ nemáme priestory, kde by sme ich umiestnili, kým im nájdeme nového majiteľa. Pokiaľ nie je v meste útulok, mačky by sa museli utratiť.“ Zaujímavá by bola inšpirácia z talianskeho Ríma, kde majú program na sterilizáciu mačiek. „Sú nadácie, ktoré podporujú sterilizačný program, úspech závisí od kvality projektu.“ Tak je to aj s čipovaním zvierat, ktoré by pomohlo pri ich kontrole a evidencii. Mesto totiž psov prakticky nijako neeviduje. „V máji 2003 sme sa u viceprimátora Januška stretli so zástupcami štátnej správy, mestskej samosprávy a veterinármi naposledy. Predložili sme viacero návrhov na riešenie situácie v meste, avšak veľkej podpory sme sa nedočkali,“ hovorí tajomníčka spolku Mária Hrabovská. „Chceli sme, aby mesto robilo evidenciu psov podľa zákona. Potom budú poplatky za psíkov opodstatnené, inak nie.“
Podľa inšpektora pre zdravie a ochranu zvierat z Krajskej veterinárnej a potravinovej správy v Žiline Milana Hrica je veľa nahlásených prípadov týrania zvierat neopodstatnených: „Dokazovanie týrania zvierat je problematické. Inšpektor môže vstúpiť na súkromný pozemok len s povolením majiteľa či v sprievode polície, čo dosť komplikuje problém.“ Zákon o veterinárnej starostlivosti, ktorý rieši aj ochranu zvierat, tiež nie je dokonalý. „Nikde napríklad nie je napísané, aká má byť minimálna dĺžka reťaze. Týranie môžu majiteľovi dosvedčiť napríklad členovia rodiny či zamestnanci firmy. Ak by sa mu týranie zvieraťa dokázalo, týrané zviera nemáme kde v Žiline umiestniť,“ hovorí M. Hrico. Často im píšu ľudia ohľadom túlavých zvierat, toto však spadá do kompetencie obcí. V Žiline pôsobia šarhovia, no mechanizmus odchytu zvierat sa nám z oficiálnych miest nepodarilo zistiť. Mikuláš Hrabovec z oddelenia dopravy a životného prostredia Mestského úradu v Žiline podmienil náš rozhovor súhlasom prednostu MsÚ Miroslava Adámka. Ten však nesúhlasil. Po opätovnom kontaktovaní Mikuláša Hrabovca sme dostali odpoveď: „Rozhodli sme sa, že zatiaľ sa k tomu nebudeme vyjadrovať.“ Funkcionárom Adámkovi a Hrabovcovi asi uniká to najpodstatnejšie. A to, že sú platení z peňazí daňových poplatníkov a sú povinní zo zákona informovať o činnosti, za ktorú sú platení.
Mestskí šarhovia sú podľa Márie Hrabovskej len výkonným orgánom a je zbytočné sa na nich hnevať: „Nemajú túlavé zvieratá kde dať, nemajú k dispozícii žiadnu evidenciu, z ktorej by sa dalo zistiť, komu zviera patrí. Okrem toho pracovníci Mestského úradu postupujú podľa VZNM z roku 1996, ktoré nie je v súlade so súčasnými platnými zákonmi, ale ešte nikto ich nezrušil ani neprepracoval. Robíme všetko pre to, aby sa problémy riešili. Možno by pomohlo, keby sme videli viac ústretovosti u štátnych a obecných úradníkov.“ Osud odchytených žilinských zvierat, predovšetkým psov, je však pri absencii útulku v Žiline zrejmý: smrtiaca injekcia a kafiléria. Budúcnosť možno prinesie zmenu. Inak by mohli prísť oveľa závažnejšie komplikácie, ako je „mačací“ dom na Milcovej ulici.Tomáš Radovský
Foto: autor, archív
Kde možno v Žiline hlásiť týranie zvierat:
Štátna polícia č. tel.: 158
Mestská polícia č. tel.: 159
Regionálna veterinárna a potravinová správa, Jedľová 44,
010 04 Žilina, č. tel.: 041/763 29 63, 763 12 35
Sloboda zvierat - linka proti krutosti: 0903 24 54 74
