ely je stať sa ženou, pretože je so svojím telom a pohlavím nespokojná. „Pán Boh sa pomýlil a ja sa trápim. Mám chvíľky, keď ľutujem, že nie som žena. Keby som bola žena, život by bol iný. Som uväznená v klietke a nemôžem sa z nej dostať,“ hovorí o svojom trápení transsexuálka Angela. Narodila sa ako Roman a detstvo prežila v detskom domove. „Bola som tam od troch rokov do šestnástich. Potom som šla na učňovku a vyučila som sa za čašníka. Nechala som to však, lebo som si nemohla nájsť prácu. Bolo to ťažké, až kým som nezačala šliapať,“ hovorí dnes Angela a dodáva: „Nikdy som nemala svoj domov. Žila som všade. Túlala som sa, ako som mohla. S bývaním mám problémy.“ Z Romana je dnes však Angela. „Prišla som na to, že cítim viac ku chlapom ako k ženám. Raz som bola s kamarátkou na diskotéke a povedala som si, že to skúsim a oblečiem sa ako žena. Urobila som to a páčilo sa mi to. So ženami nesúperím. Teraz čakám na operáciu a budem totálna žena, budem mať pokoj.“
Stalo sa to, keď mala 16 rokov. Odvtedy jej už nik nepovie inak, ako Angela. V Žiline je známa a všetky mužské šaty skončili na smetisku. „Rodina to brala dosť zle. Mamka, ku ktorej som sa po detskom domove vrátila, ma vyhodila z domu. Už tam nebývam sedem rokov. Priatelia sa na mňa spočiatku dívali dosť čudne, ale postupne si zvykli. Dnes sú radi. Niektorí ma uznávajú, ale iní ma aj nenávidia. Našťastie mám okolo seba dosť priateľov, ktorí ma podporujú,“ prezrádza Angela, ktorá už má za sebou prvé kroky k zmene pohlavia. Okrem obliekania do ženských šiat podstúpila hormonálnu liečbu. „Aby som sa cítila viac ako žena, pretože som stále ešte chlap. Trošku mi síce „nacvikli“ poprsie, ale je dosť malé. O pol roka však budem mať nové prsia. Za operáciu zaplatím asi 50-tisíc, ale urobím to. Spodok je drahší. Stojí do 200-tisíc, ale peniaze investujem. Viem, že sa mi to vráti,“ prezrádza Angela.
Na operáciu si zarába „na ulici“. „Som prostitútka. Čo je na tom? Prostitúciou si zarábam na operáciu, aj na to, aby som mohla žiť. Nechcem kradnúť ako druhí a v podstate nič iné neviem. Často sa mi stáva, že mi klienti zastavia a zistia, že nie som žena. Keď im to vysvetlím, väčšinou ma berú preto, že chcú vyskúšať niečo nové. Stretla som sa však aj s nadávkami. Ja to beriem. Nie každý to toleruje.“ Zmene mužských rysov na ženské treba niečo obetovať. „Krása dosť stojí, pokým sa upravím, trvá to aj 2 – 3 hodiny. Výsledok však musí byť viditeľný. Málokto vo mne spozná chlapa. V Žiline sú ľudia dosť staromódni. Mne to ale vyhovuje. Som stredobodom pozornosti a robí mi to dobre. Aj keď často počúvam rôzne narážky,“ prezrádza Angela. Trvalý vzťah v súčasnosti nemá a ani neplánuje. „Pri mojom povolaní sa to nehodí. Nie je vhodné, aby sa žena, ktorá si zarába vlastným telom, delila s partnerom,“ prezrádza transexuálka, ktorá má naozaj rôzne záujmy. „Rada tancujem, rada chodím do spoločnosti, rada kreslím. Šitie alebo podobné veci však neobľubujem. Mám talent na kreslenie, ale už sa tomu nevenujem. V minulosti som však chodila aj na súťaže.“ Celý svoj život zasvätila Angela jedinému cieľu. Stať sa plnohodnotnou ženou. „Chcem sa dať preoperovať a ísť von, do zahraničia. Nájsť si nejakého starého chlapa a žiť. Chcela by som mať rodinu a adoptovať si deti,“ prezrádza. Takáto operácia však v našich končinách nie je bežná. „Musela by som ísť do Viedne alebo do Mníchova. Počula som, že aj v Banskej Bystrici to robia, ale to by som neriskovala,“ uzatvára rozhovor Angela.
Michal Filek
Foto: autor