Jednou vetou...
•Prvá písomná zmienka o Kľačiach pochádza z roku 1511, to znamená, že o sedem rokov tu budú oslavovať poltisícročie.
•Vlastníkmi obce bol rod Práznovských, Kľačanských a lietavské hradné panstvo.
•Jej kataster ležal v močaristom kraji, ktorý každú jar žiaril rozkvitnutým záružlím.
•Možno práve z toho vzniklo v 18. storočí aj prvé známe pečatidlo obce, nápadný šesťlupeňový kvet na kríku, ktorý vyrastá na pažiti.
•Podobný je aj nový erb obce - zo zelenej pažite vyrastá zelený krík, v strede s výrazným šesťlupeňovým žltým kvetom na dlhej stonke.
•Kľače ako samostatná obec existovali do roku 1971, vtedy ich administratívne pričlenili k Jasenovému, tak to bolo až do roku 1990, keď sa obec opäť osamostatnila.
•Dnes žije v obci 372 obyvateľov, stojí v nej 87 chalúp.
•Najstarším obyvateľom je Ján Vrábel, ktorý v polovici júla oslávi úctyhodné 97. narodeniny.
•Prím najmladšieho občianka drží Marienka Koledová, ktorá prišla na svet ešte 16. októbra 2003.
Park určite bude
Už od roku 1971 existuje plán, že v obci, kúsok za železničnou traťou, vybudujú park. Do dnešného dňa tam však len vysadili stromy. Požiadali ale o financie z Programu obnovy dediny a vedenie obce pevne verí, že uspejú a park sa stane skutočnosťou. Budú tam lavičky, pieskoviská, preliezačky a v prvej etape určite aj oplotenie od potoka, aby sa malí šarvanci mohli bezpečne hrať.
Prioritou budú plány obce
si na polceste medzi Rajeckými Teplicami a Rajcom leží nenápadná dedinka - Kľače. Od roku 1971 do roku 1990 bola súčasťou obce Jasenové, odvtedy žije vlastným životom. So všetkými radosťami i starosťami, ktoré život a spoločnosť pre malé obce prináša. Od decembra 2002 stojí na jej čele nový starosta, v súkromí vášnivý poľovník a sokoliar, Jaroslav Gelatík. Mladý muž s víziami, ktoré chce premeniť na skutočnosť.
Aké boli vaše pocity, povedzme, po prvom mesiaci pôsobenia vo funkcii starostu?
Bolo to niečo iné, nové. Človek musí ísť do takejto funkcie s určitým elánom. Nepredpokladal som, že štát si nebude plniť všetky svoje záväzky, čo má voči dedinám. Bol som presvedčený, že keď napríklad, povedia, že robíte toto, tak na to dostanete peniaze. Skutočnosť je taká, že toto vám dáme urobiť, ale peniaze si zožeňte kde chcete.
Mali ste pred nástupom do tejto funkcie nejaké skúsenosti so samosprávou?
Nie, žiadne. Kandidoval som preto, že som chcel pomôcť ľuďom z tejto obce a niečo pre nich urobiť.
Čo bolo nosným bodom vášho volebného programu?
Tých bodov bolo viac. Napríklad, že pri narodení dieťaťa budeme rodičom vyplácať tisíc korún. To neskôr prešlo aj schválením obecného zastupiteľstva a robíme tak doteraz. Ďalším bodom bolo doregulovanie potoka. Toto začal už prvý starosta, veľa na tomto úseku urobila aj moja predchodkyňa Helena Bieliková, ale až teraz sa nám dielo podarilo zrealizovať. Povodie Váhu na túto akciu vyčlenilo viac ako 2 milióny korún. Nejednalo sa o veľký úsek, ale voda robila blízko stojacim domom šarapatu, hlavne v povodňovom období. Teraz sa voda z Kľačanky dostane rýchlo do Rajčanky.
Aké sú vaše pocity zo starostovania dnes?
Prvý rok sa človek len do všetkého postupne dostáva, druhý rok sa začína robiť viac. Dodnes sú v obci problémy s katastrom, napríklad budova, v ktorej je dnes pošta a jeden byt, nie je stále zapísaná ako stavba, ale len ako zastavaná plocha na dvore, rovnako nie je vysporiadaný dom smútku a kaplnka. Ako orná pôda sú zapísané aj oba cintoríny.
Aké sú reálne plány, ktoré by ste chceli zrealizovať do konca volebného obdobia?
V prvom rade musíme urobiť hospodársky a rozvojový plán našej obce, hneď potom bude nasledovať plán územný. Toto sú dva rozhodujúce dokumenty, bez ktorých sa dnes nepohnete. Ten prvý sme už s poslancami spracovali, teraz ho chceme zosúladiť s vyšším územným celkom a na záver ho predložíme na pripomienkovanie podnikateľom v obci a našim spoluobčanom. Potom by mal byť pripravený na schválenie.
Čo robíte, keď práve nestarostujete?
Mojim veľkým koníčkom je poľovníctvo a sokoliarstvo. V lete chystám krmivo, celú zimo vynášam seno do krmelcov. Občas aj jabĺčka a zemiaky z vlastnej pivnice. Neľutujem však ani jednu minútu, ktorú strávim v lese.
Nočná mora: komunikácie
Zlým snom všetkých obyvateľov Kľačí sú komunikácie. Rekonštrukciu miestnych má v pláne vedenie obce, na obchvat čakajú už niekoľko rokov a zdá sa, že si ešte pár ďalších počkajú. "Inžinierske stavby Prešov nám poslali návrh troch variant obchvatu, z ktorých poslali na posúdenie variant číslo dva, ktorý však pre nás nie je veľmi priaznivý, pretože obec pretína," skonštatoval starosta Jaroslav Gelatík pri našej zmienke o cestnom obchvate obce.
Jediným pozitívom je, že údajne je vypracovaná projektová dokumentácia všetkých troch variant. Podľa prvého by mal obchvat viesť okolo železničnej trate. Ten by však predpokladal stavbu 15-metrového mostu a muselo by sa zbúrať niekoľko domov. Dvojka by zasa pretínala jednu ulicu, Bucharskú stranu, tiež by tam boli dve asanácie a okrem toho by križovala jediný lesík, ktorý pri obci máme. Pre obec by bola najzaujímavejšia trasa, ktorá by začínala pri zbyňovskom ihrisku a v podstate by končila pri bývalých strojárňach v Rajci, kde by bol kruhový objazd, ktorý by pokračoval ďalej až pod Vraniny.
"Polovica chalúp z dediny stojí pri hlavnej ceste a vyťaženosť je tu obrovská. Niekto spočítal, že dedinou prejde denne 3 000 áut. Ten, kto pozná záludnosti cesty cez Kľače, vie, o čom hovorím. Dopravné nehody tu, našťastie, nie sú časté, dosť pre to robí aj dopravný inšpektorát," zhrnul problém komunikácií v obci Jaroslav Gelatík.
Krivoľaká cesta
za vzdelaním
Deťúrence z Kľačí to nemajú jednoduché. Pretože je to malá obec, nemajú tu žiadne školské zariadenie a deti sa za vzdelaním veru poriadne nacestujú. Škôlkari chodia do Jasenového, prvú triedu však absolvujú v Zbyňove. Ako druháci sa opäť vrátia do Jasenového, tretiacka učiteľka na nich čaká znova v Zbyňove a prvý stupeň ZŠ ukončia v Jasenovom. Potom ich už čaká ďalších päť rokov na niektorej ZŠ v Rajci. "Je to tak posledný rok, škola v Zbyňove sa od septembra ruší a všetky deti budú na prvý stupeň chodiť iba do Jasenového," zavŕšil otázku školstva Jaroslav Gelatík.
Na Ducha bude veselo
Príležitostí na spoločenský život v Kľačiach nie je veľa. "Pamätám sa, keď som bol chlapec, mali sme tu kino a keď sa premietal Winnetou trikrát po sebe, tak trikrát po sebe bola plná sála. Dnes si ľudia radšej požičajú videokazetu a sedia doma," zaspomínal starosta Jaroslav Gelatík. Pravidelne tu však s deťmi vítajú Mikuláša a vlani sa pokúsili o renesanciu kľačianskych hodov. Tie slávia na Ducha, a tak už teraz začínajú pripravovať všetko, aby na hody bolo veselo. "Vlani sa nám to osvedčilo, guláš chutil všetkým, a tak si to zopakujeme," pozýva aj tak svojich spoluobčanov na hody Jaroslav Gelatík. Ich súčasťou bude tento rok aj vysvätenie sochy Panny Márie. Peniaze na ňu svojim rodákom venoval Stanislav Sýkora z Bratislavy. Vyrobil ju Ján Putera z Jasenového.
Pozná ich celé Slovensko
Od začiatku mája, do konca septembra vídať v Kľačiach takmer každú sobotu niekoľkých chlapov, ako s rôznymi, plno naloženými vozíkmi, smerujú na jasenovskú stranu. Určite sú to členovia ZO Zväzu chovateľov poštových holubov, ktorí sa so svojimi okrídlenými favoritmi vybrali na "košovačku". Že neviete čo to je? Vysvetlíme vám to úplne jednoducho. Poštové holuby pekne spíšu, každý z nich dostane na jednu nôžku farebnú gumičku s číslom, potom ich naložia do košov, tie zasa na špeciálne holubárske auto, ktoré ich odvezie niekoľko desiatok kilometrov od domova. A aj kľačianski holubári v nedeľu od samého rána čakajú, kedy sa nad rodným holubníkom objavia jeho miláčikovia, ktorých zavčasu ráno niekde ďaleko vypustili. "V našom nasadzovacom stredisku v Kľačiach je teraz desať aktívnych holubárov, z obcí Kľače i Jasenové. V oboch vždy bolo také centrum holubárstva a tento šport tu má bohaté tradície. Svedčí o tom aj skutočnosť, že vlani sa traja z našej organizácie umiestnili v prvej dvadsiatke žilinskej oblasti," predstavil nám základnú organizáciu jej predseda Štefan Dávidík. On sám sa k holubárstvu vrátil pred pár rokmi a v tomto čase začína so svojim spoločníkom Štefanom Štefančíkom tretiu sezónu. A veria, že aj tá bude úspešná ako tie dve predchádzajúce. "V roku 2002 sme pretekali len s mladými a hneď sme sa stali majstrami OZ Žilina. Vlaňajšok bol ešte lepší. V rámci oblastného združenia sme s našimi holubmi získali niekoľko titulov. Boli sme majstrami dlhých tratí a vicemajstrami oblasti. Vyhrali sme prvú cenu v súťaži časopisu Letu zdar s najvýkonnejším ročiakom, ďalšie ocenenia sme dostali v rámci Slovenska. Bol to úspešný rok," svorne skonštatovali obaja Štefanovia. Veľké plány však majú i na tento rok.
Autor: Pripravila: Eva Bučová
