V paneláku na žilinskom sídlisku Boris chová párik netopierov
Veľa cicavcov vie behať a skákať. Niektoré dokážu plávať a potápať sa. Avšak iba netopiere vedia lietať. Rozpätie blanitých krídel môžu mať od štrnásť centimetrov až po dva metre.
Ľudia chovajú doma všeličo, ale chovateľ netopierov je na Slovensku asi len jeden. Dvadsaťšesťročný Žilinčan Boris aspoň o inom nevie. V jeho byte mu celý deň a celú noc dole hlavou na pazúrikoch visia dva kalone egyptské. "Už v detstve som lákal netopiere na charakteristický zvuk cvakajúcich nožničiek," hovorí. "Rozhodol som sa práve pre tieto atraktívne zvieratá.Andulky má kdekto, ja mám netopiere." Kalone chová už rok a ako tvrdí, nie sú náročné. "Vymieňam im v klietke piliny, a tak necítiť, že ich mám." Netopierov sú stovky druhov. Borisove majú rozpätie krídel asi 60 centimetrov. Naše, slovenské netopiere, sedia na stenách, kalone za silné pazúry visia na strope. Sú to spoločenské zvieratá. V Ázii alebo Afrike, odkiaľ pochádzajú, sa zdržujú vo veľkých kolóniách, niekedy aj v miliónoch. "Mnohí netopiere mylne považujú za vtáky. Sú to však cicavce, aj keď lietajú." Svojich miláčikov si Boris veľmi neužije, pretože sú to nočné živočíchy. Celý deň prespia. V prírode netopiere trávia dni na starých povalách, vo vežiach kostolov, v zrúcaninách hradov či v jaskyniach. "Cez noc z úkrytu vylezú a šramotia, ale škriekajú len potichu, pri bitke o potravu." Väčšina netopierov sa živí hmyzom, niektoré druhy však žerú aj kvety, ryby, ba dokonca i krv. "Kalone patria medzi najväčšie druhy. Ich potravou je ovocie a v Egypte spôsobujú farmárom obrovské škody. Moje majú najradšej banány, ale zožerú aj jablká, hrozno, broskyne. Naše netopiere počas zimy, keď nemôžu nájsť potravu, upadajú do strnulého spánku a žijú z nahromadených tukových zásob. Niektoré radi prezimujú aj v kostoloch za obrazmi. Kalone sú čulé celý rok, ale tiež majú radi teplo." Netopiere volajú ľudia často aj "lietajúce myši". Borisove kalone sa podobajú skôr na maličkých hnedých psíkov s krídlami. Na rozdiel od ostatných netopierov, ktoré majú hrozivý výzor, lebo majú oči takmer ukryté v srsti, oči kaloňov sú pomerne veľké, výrazné a nepochybne dobre slúžia. "Okrem toho majú tiež, podobne ako delfíny, vyvinutý echolokačný zmysel - v tme sa orientujú na princípe sonaru. Veľmi rýchlou vibráciou jazyka vysielajú ultrazvukové piskoty, zvukové vlny, ktoré sa po náraze na akýkoľvek predmet v okolí odrážajú a vracajú sa ako ozvena do citlivých uší. Ich mozog spracuje štruktúru ozvien a vytvorí zvukový obraz." Netopier potom letí za korisťou alebo sa ľahko vyhne prekážke aj v úplnej tme. Dá sa povedať, že vidí ušami. Veľa hororových filmov zobrazuje scénu lietajúcich netopierov okolo zámku osvetleného mesačným svitom, čo vyvoláva atmosféru napätia a hrôzy. "Pôsobia tajomným dojmom, no nie sú nebezpečné. Dajú sa chytiť do ruky a pohladiť. Majú ale ostré pazúriky a zuby, preto ich chytám len v rukaviciach. Sú schopné totiž aj do krvi pohrýzť." Snom Borisa, ako každého chovateľa, je odchovať mláďatá. Zavesené netopierie samice vrhajú jedno, výnimočne dva netopieriky. "Sú to milé zvieratká. Tie slovenské sú tiež neškodné a užitočné tvory. Aj keď vyzerajú tak hrôzostrašne," uzatvára Boris.
