"Pri zoskokoch z lietadla sa skáče z výšky 4 kilometre a dĺžka pádu je maximálne jedna minúta. Pri paraglajdingu to funguje práve naopak. Štartuje sa zo zeme, zmyslom je dostať sa do maximálnej výšky a niekam doletieť," hovorí P. Vrabec. Vo vzduchu býva často aj tri hodiny. Najdlhší let, ktorý absolvoval, meral 72 kilometrov. "Letel som z Chopku do Važca," hovorí Peter.
Takéto diaľkové lety však môžu byť aj nebezpečné. "Paraglajding je oveľa bezpečnejší ako napríklad futbal či cyklistika. Ľudia, ktorí lietajú, absolvujú kurzy a dokážu vyhodnotiť meteorologické podmienky. Nebezpečnosť tohto športu je skôr v podvedomí ľudí, pretože výšky sú netypické prostredie pre život človeka. V porovnaní s parašutizmom je to ale trošku nebezpečnejšie. Tam môže prísť k chybe iba pri otváraní padáku. Keď však letím na paraglajdovom padáku, let trvá aj 2-3 hodiny. Momentov, kedy môže dôjsť ku kolapsu je teda podstatne viac," dodáva Peter Vrabec. Na to, aby sa človek zamiloval do lietania stačí málo. Kompletná výstroj sa dá kúpiť už od 10-tisíc. Tá najdrahšia vyjde asi na 90-tisíc korún. Základný výcvik pritom poskytujú aj v Žiline. Jeho cena je rôzna. Od 6 200 do 8 000 korún.
Kopec Straník pri Žiline má na paraglajding ideál-
ne parametre. "Jazdí tam mestská doprava, prístupová cesta vedie skoro až na štartovaciu plochu. Predpolia a roviny pod Straníkom výborne akumulujú teplo. Keď sa určitá časť lúky nahreje viac ako ostatné, dôjde k odtrhnutiu teplého prúdu a ten vynesie padák hore. Sklon svahu na južnú stranu akumuluje veľa tepla. Dochádza k jeho odtrhnutiu a v týchto vzduchových bublinách lietame," vysvetľuje Peter Vrabec. Rovnaký princíp využívajú aj orly či bezmotorové lietadlá. Jedinou nevýhodou Straníka je iba to, že leží veľmi blízko hraníc, pretože tie sa nesmú ani v EÚ prekračovať letecky. "Zo Straníka som najďalej doletel na hranice s Poľskom na Orave. Je to 62 kilometrov." Lietať sa však nemôže všade. Existujú zakázané oblasti, ku ktorým patria priestory letiska, jadrové elektrárne a výcvikové vojenské priestory. Bez ohlásenia na veži môže paraglajdista vzlietnuť maximálne do výšky 1 500 metrov alebo 300 metrov nad zem.
"Bežne sa stáva, že zaletím niekam, kde nie je civilizácia. Sú miesta, kde sa dá dostať, ale nedá sa tam pristáť a sú miesta, kde sa dá pristáť, ale civilizácia je niekoľko kilometrov. Často pristávam na rozhraní Kysúc a Oravy. Sadnem niekam na lúku, pozriem do mapy a rozhodnem sa, kam pôjdem. Lepšie je ísť na Kysuce, pretože na Orave je to šialené. Napríklad do Dolného Kubína treba z Oravskej Lesnej šliapať 60 kilometrov, aj keď je to na mape kúsok. Treba však obísť celú Oravu. Potom nasadnem na autobus a idem domov," uzatvára Peter Vrabec.