ýždeň potvrdili svoju suverenitu víťazstvom v druhom kole svetového pohára v Hradci Králové. Jaroslav Slúčik je s vodou spätý prakticky od narodenia. Na svojom konte má už viac ako dve desiatky medailí z najrôznejších disciplín. Chýba mu už iba medaila z olympijských hier. S takmer 100-percentnou istotou sa však dá tvrdiť, že ju ani nezíska. Vodný zjazd totiž nie je súčasťou olympiád.
Jaroslav, opäť ste sa stali majstrami sveta. Bolo to jednoduché?
Majstrami sveta sme sa stali už deviatykrát, takže by sme nabudúce chceli desiatku zaokrúhliť. Do Nemecka sme išli s jasným cieľom zvíťaziť v zjazde. V kútiku duše sme ešte dúfali, že získame dva alebo tri tituly. Nakoniec sme zvíťazili aj v šprinte. Vyšlo nám to a sme veľmi šťastní. Trať bola technická. Zvíťaziť však nebolo len o fyzickej pripravenosti. Museli sme sa pripraviť aj psychicky a hlavne technicky. Trať bola natoľko náročná, že niektoré tímy sa rozhodli neštartovať, aby nepoškodili lode.
Aké máte v Žiline podmienky na prípravu?
Žilina má veľmi dobré podmienky. Sú tu tri rieky, na ktorých sa dá trénovať – Kysuca, Váh a Rajčianka. Myslím si, že keď sa dostavia kanál, môžu sa tu uskutočniť aj majstrovstvá sveta v slalome.
Aká bola vaša cesta k vodným športom?
Som rodený Chlmčan. Vodu som mal pri dome hneď cez cestu. V čase, keď som chodil do školy, robili nábor. Bolo to v roku 1976 a odvtedy som pri vode zostal.
Kedy ste sa dali dokopy s Vladimírom Valom?
V rovnakom čase sme narukovali na vojnu. Vlado vtedy jazdil v kategórii C1 a ja som jazdil slalom. V roku 1991 som premýšľal o skončení. Vlado ma však prehovoril, aby som sa vrátil. V tom čase sme ešte išli každý sám. Rok na to, na majstrovstvách Československa, sme sa rozhodli, že to skúsime spolu. Buď to pôjde, alebo nie. Majstrovstvá sme nakoniec suverénne vyhrali a to rozhodlo, že sme začali spolu jazdiť.
Určite toto rozhodnutie neľutujete...
Ťažko by som to mohol ľutovať, keď sme spolu získali 20 medailí. Trošku ale ľutujem, že táto doba neprišla skôr. Že som nemal rovnaké podmienky, keď som ešte jazdil slalom. Jediná medaila, ktorá nám totiž chýba, je z olympiády a zjazd nie je olymijský šport. Je to vec medzinárodnej federácie, ktorá o tom rozhoduje. Myslím si, že zjazd spravil krok dopredu, keď vytvoril šprint. Ja to už v budúcnosti nezažijem, ale myslím si, že perspektíva zaradenia tu je. Keby sa olympiáda uskutočnila namiesto Pekingu v Paríži, tak Francúzi by si zjazd presadili ako ukážkový šport. Možno by sme ešte 4 roky pojazdili.
Čím vás tento šport chytil za srdce?
Sme dobrá partia a v prírode. Keď človeku ničo ide, tak pri tom už zostane. Každý šport ma však baví. Chodím hrávať hokej, futbal, dokonca mám hokejovú výstroj. Dnešná mládež sa už v mladom veku špecializuje na jeden šport. Ja som ešte z generácie, ktorá vedela všetko.
Ste pretekármi, ktorí pre Slovensko získali najviac medailí...
Myslím si, že najviac medailí získala Moravcová.
Cítite však uznanie zo strany verejnosti a predstaviteľov štátu a mesta?
Čo sa týka mesta, nie je sa na čo sťažovať. Primátor nás zatiaľ vždy prijal. Vo vláde majú jasné tabuľky odmeňovania a zatiaľ sme sa do nich vždy zmestili. Trochu nás však mrzí, že sa veľmi dávajú do popredia olympijskí športovci, ktorí míňajú veľké kvantá peňazí. Nezávidím im to, ale tým sa neolympijské športy ubíjajú. Neolympijský majster sveta má na prípravu len tretinu toho, čo olympijský. Česi sú už trošku pred nami. Oni takéto rozdiely nerobia.
Ako veľmi je zjazd náročný na financie?
Loď stojí okolo 100-tisíc a potrebujeme dve. Závodná každoročne prejde na tréningovú a dokúpi sa nová. Vo výstroji pre dvoch je ďalších 300-tisíc.
Ste profesionál?
Som zamestnanec Národného športového centra. Poberám plat.
Ste stále na cestách. Ako to berie vaša rodina?
Manželka vedela, koho si berie. Po pretekoch sa vždy zoberieme na dovolenku a chodíme k moru. Voda je s nami spätá. Dcéra už tiež začala jazdiť.
Ste vodnár?
Nie, som býk.
Môže byť tento šport nebezpečný?
Stať sa môže hocičo. Je to na divokej vode, ale dnes už sú pri trati záchranári. Každý si musí svoje kilometre odplávať a dnes plávajú mladší. Občas sa nám to stane aj v tomto veku.
Aká je vaša pôvodná profesia?
Pôvodne som mechanik – nastavovač obrábacích strojov. Robil som aj túto prácu a okrem toho aj kuriča. Mojím cieľom však bolo stať sa majstrom sveta. Tento šport mám rád a chcem pri ňom zostať aj po skončení aktívnej činnosti.
Ciele do budúcnosti?
Mojím krédom je žiť a prežiť. Chcel by som konečne dostavať dom a byť zdravý aj s rodinou.
