Svetlana Sarkisjanová a hudobníci Saša Zurovac a Miroslav Lenčeš - všetci sú Žilinčania. Čo sa skrýva pod zvláštnym názvom Mauna Kea a aké je pozadie tajuplného umenia, ktoré skrotí oheň? Na to sme sa pýtali Martiny Dacejovej (Tiny) a Martiny Hraňovej.
Ako máte rozdelené úlohy pri vystúpení?
TINA: Štyri dievčatá točíme s ohňom. Zvyšní traja členovia sú hudobníci, Svetlana spieva a Saša s Mirom hrajú na didgerido a jembe. Prvý z nástrojov je dychový, druhý je bicí, africký bubon. Používajú aj iné hudobné nástroje, napríklad tibetské misky.
Kde od svojho vzniku ste už účinkovali?
MARTINA: Mali sme viacero vystúpení, nielen na Slovensku, ale aj v Poľsku či v Chorvátsku, kde sme vystupovali na ulici. Boli sme aj na akcii pod Lietavským hradom alebo nedávno na súťaži Teenagerka Slovensko v Dome umenia Fatra.
Ako ste sa našli a kde ste sa priučili tomuto umeniu?
TINA: Všetci sme robili s ohňom už aj predtým. Pred niekoľkými rokmi bola v Žiline na workshope dobrovoľníčka z Fínska Hanna Nymalm, členka ohňovej performance skupiny Tulikansa z Helsínk. Od nej sme sa učili konkrétne prvky.
MARTINA: Naše vystúpenia sú poňaté skôr tanečne, takže pridávame aj vlastné prvky. Niektoré časti musí človek vidieť a naučiť sa ich, na iné však môže prísť sám. Tieto triky tvoria súčasť našej choreografie.
Prejdime k názvu - čo znamená a prečo ste si ho vybrali?
MARTINA: Nevedeli sme si vybrať názov, hľadali sme medzi menami hviezd, potom sme prešli k sopkám. Mauna Kea znamená v preklade Biely vrch, je to sopka na Havaji. Takže je v tom aj istá symbolika - popol a oheň... Z Havaja navyše pochádza umenie tanca s ohňom, ktoré používali pri rôznych rituáloch.
Aké nástroje na svoju show používate?
TINA: Sú to vlastne palice obalené kevlarom. Tento nehorľavý materiál sa používa napríklad do sklzníc lyží. Používame lampový olej, do ktorého palice namáčame. Hoci kevlar nezhorí, treba ho časom vymeniť. Reťaze k paliciam sa nazývajú poi.
Je vo vašej choreografii aj chrlenie plameňa?
MARTINA: Nie, tomu sa vyhýbame, osobne som proti tomu, zdá sa mi to nezdravé. Videla som ľudí, ktorí pri tom používali benzín. Samozrejme, že sú špeciálne zmesi, ale veľmi tomu nedôverujem.
TINA: Raz som videla človeka, ktorému pri fúkaní ohňa začala horieť celá tvár aj hrdlo - bol to chalan, ktorý to robil desať rokov a raz mu to proste nevyšlo. Je to dosť riskantné. Myslíme si, že sa to k našej show ani veľmi nehodí, už sme spomínali, že sa neuberáme smerom cirkusového vystúpenia, naša show je skôr viac tanečná a konceptuálna, s použitím prvkov moderného tanca.
MARTINA: Na choreografii sa podieľajú aj chalani zo skupiny, ktorí tvoria hudobnú zložku vystúpenia. Kompletných choreografií máme už niekoľko.
Nesie riziko aj vaša performance? Už ste sa popálili?
TINA: Áno, stáva sa to dosť často.
MARTINA: Niekedy sa tomu jednoducho nedá vyhnúť, stačí malé zaváhanie. Mali sme už popálené ruky, nohy, mne raz dokonca začali horieť dredy. Teraz už radšej nosievam šatku.
Nezdalo sa to nebezpečné vášmu okoliu, neodhovárali vás?
TINA: Ani nie, máme už svoj vek. Moju mamu to baví, mám desaťročného brata a ten je z našich vystúpení úplne unesený.
MARTINA: V Centre pohybu Labyrint, kde trénujeme, cvičíme s nezapálenými palicami, takže nehazardujeme.
Čo plánujete najbližšie?
MARTINA: Na leto sa nám rysujú vystúpenia a festivaly, ale zatiaľ je ešte predčasné hovoriť konkrétne dátumy. Radšej než v interiéroch však vystupujeme na otvorenom priestranstve, čiže na leto sa tešíme.
Autor: Mário Borák