„Kto sa veľa pýta, veľa sa dozvie,“ myslí si matka šesťročného Bruna zo Žiliny.
Veľa rodičov má dojem, že ich dieťa je geniálne. Nadpriemernú inteligenciu má však asi len 15 percent ľudí. Malý Bruno je iba prvák, ale svojich rodičov dokáže občas poriadne zaskočiť. O tom, ako tento talentovaný chlapec chápe svet, nám porozprávala jeho mama Zuzana Čičmancová.
SPOČIATKU BOL LENIVÝ
Prvé mesiace Brunovho života boli úplne všedné. Sedel až ako
15-mesačný a chodiť začal opatrne až po roku a pol. Zdal sa nám akýsi „lemravý“. Aj šnúrky na topánkach sa naučil zaväzovať neskoro.
SMIETKY SÚ NAJLEPŠIE
Klasické hračky v kočíku ho nezaujímali, skôr si všímal „špaky“ a konáriky po zemi. Potom sa naučil rozprávať a všetko sa zmenilo. Bol nesmierne zvedavý a neustále sa nás čosi vypytoval. To mu zostalo dodnes. Učím na strednej škole, ale jeho otázky sú podobné ako otázky mojich študentov.
MÁ VÝBORNÚ PAMÄŤ
O pol roka poznal všetky farby a ako trojročný aj každé písmeno. Najskôr ho zaujímali noviny, potom sme mu zohnali starý šlabikár. Čítať sa naučil sám. Pozeral do knižky a smial sa - vtedy sme pochopili, že už vie písmenká spájať do slov a viet. Keď spoznal slovenské, naučil sa písmená azbuky a potom gréčtiny. Už ako päťročný prekladal slová do týchto jazykov podľa slovníka. Keď išiel do školy, prečítal už všetko, čo videl. Ovládal celú abecedu, poznal bankovky, mnohé dopravné značky a typy áut. Popritom neustále počítal, musela som mu písať príklady.
BÁSNIČKY SA UČIŤ NECHCE
Teraz končí prvý ročník špeciálnej triedy pre nadaných žiakov. Doma sa s nami o škole zásadne nebaví. Prečo by mal - starosti si domov nenosí. V triede má len 12 spolužiakov. Sedia v lavici po jednom, aby sa navzájom nevyrušovali. Iba ľutujem ich učiteľky, keď spustia na ne tú lavínu zvedavých otázok... Majú skvelý systém výučby. Úlohy doma píšu len výnimočne, všetko zvládnu počas vyučovania. Len ich treba dôkladne zamestnať. Majú netradičné predmety a na matematike spočítavajú aj rímske číslice, to sme my nerobili. Bruno ale nad všetkým špekuluje, vyfarbovať obrázky sa mu nechce, ani učiť básničky. Nechápe totiž zmysel týchto činností.
LEPŠIA DÁMA AKO FUTBAL
Je skôr technický typ. Spievanie ho nebaví, ani zvieratká si nikdy nevšímal. Keď sme šli cez mesto, zaujímali ho všetky kontajnery, smetiaky, ventilátory a výmenníkové stanice. Chcel vedieť dopodrobna, ako fungujú. Kvôli nemu sme sa museli s manželom veľa vecí naučiť. Nakúpili sme encyklopédie a slovníky. Iné deti kreslili autíčka, on ventilátory. Všetky hračky chce hneď opravovať, znervózňujú ho tie, ktoré sa nedajú rozobrať. Má rád lego a najväčšiu radosť mal z čipovej karty na autobus. Kým iní chlapci v jeho veku behajú za loptou, on si zapne počítač, ovláda ho lepšie ako ja. Aj sa čuduje: „Maminka, ako to, že to nevieš, už som ti to trikrát vysvetľoval!“ Človeče ho však nebaví, pretože pri ňom netreba premýšľať. Radšej má hlavolamy, hádanky, stavebnice, dámu a „piškvorky“. Len neznáša, keď prehrá, to ho vie rozčúliť.
HOCIČO HO NEZAUJME
V televízii sa tiež nebude dívať na čokoľvek. Najradšej sleduje dokumentárne filmy na Spektre a Milionára. Ale aj pri telke mu stále musíme vysvetľovať neznáme pojmy. To isté pri čítaní rozprávky pred spaním. Má dobrú predstavivosť i slovnú zásobu. Je veľmi zvedavý a smelý. Radšej debatuje s dospelými, od nich sa viac dozvie. V autobuse robí babkám prednášky o nadváhe a dokladačom v obchodoch o škodlivosti niektorých jogurtov. Vie, koľko váži a meria, pozná svoju adresu. Dávno ovláda názvy okolitých ulíc a všetky zastávky autobusových liniek v meste. Pozná mnohé zahraničné meny i objemové jednotky. Bez problémov sa vyzná v mape i v kalendári. Zaujíma ho astronómia, dejepis, biológia aj teológia.
NA NIEČO JE LAJDÁK
Ale čo nepotrebuje, to si nezapamätá. Napríklad hodiny ho ešte nezaujali. Ani na oblečení mu nezáleží - je málo priebojný a po telocviku si oblečie to, čo zostane v šatni. A desiatu pokojne hodí nezabalenú medzi zošity - hrôza!
MLADŠÍ BRAT JE NORMÁLNY
Našťastie, Brunov o 15 mesiacov mladší brat Jonáš je úplne obyčajný chlapec. Z bratových múdrych knižiek si stavia garáže. Naši synovia sú odlišní, no sme radi, že ich máme. Stále sa tmolia pri nás, je ich plný byt.
Ale keď začne večerníček, vtedy sedia pred televízorom ako pribití - napokon sú to predsa ešte len deti.
