Najväčším bohatstvom je príroda
I tí, ktorí sa rozpŕchli do rôznych kútov sveta, nosia v kútiku srdca svoju rodnú dedinu, obklopenú vencom hôr. Kotrčina Lúčka - obec, ktorá oslavuje 565. výročie od prvej písomnej zmienky. Jej starostom je od doplňovacích volieb v roku 1996 Emil Bielik.
Aké bolo naskočiť do rozbehnutého vlaku?
Prišiel som úplne z iného prostredia, robil som vo vývojových dielňach vo Váhostave. Aj napriek tomu, že som robil poslanca, dokonca aj zástupcu starostky, odrazu som musel začať robiť niečo úplne iné. V období, keď som sa stal starostom, robila sa rekonštrukcia vodovodu. Vtedy prišiel za mnou jeden občan, ktorý robil v SPP a povedal mi, že by bola možnosť urobiť plynofikáciu obce. Všetko sme zvládli v rekordne krátkom čase. Od legislatívy, cez stavebné povolenia až po samotnú realizáciu. Všetko sme začali vybavovať vo februári, v júli sa začalo s prácami a v novembri sa už v prvých domácnostiach kúrilo plynom.
Dlho však bola vašim najväčším problémom voda.
Aj keď sa povymieňalo potrubie a urobili nové prípojky, nemalo do trubiek čo tiecť. V obdobiach sucha sme vodu niekoľkokrát denne dovážali v cisternách. Tento rok je už konečne všetko v poriadku. Treba dokončiť asi tisíc metrov a dotiahnuť vodu k novým chalupám.
Skúsme spomenúť aj ďalšie akcie.
Stále sa pokračovalo v rekonštrukcii a rozširovaní vodovodu. I keď už prešlo dosť času, ešte stále nám chýba asi štvrtina. Samozrejme, že sme už stihli upraviť a vyasfaltovať aj časť komunikácií. Urobili sme aj plynofikáciu domu smútku. Nuž a kus práce sa urobil aj na objekte, kde sídli obecný úrad. Je tu aj kultúrny dom, ale sociálne zariadenia boli len vonku. Tak sme sa pustili do prístavby, teraz je už všetko hotové, zaviedli sme tu plyn a v podstate je stavba pripravená na kolaudáciu. Dole sú sociálne zariadenia, hore ďalšie miestnosti, kde by sme časom chceli zariadiť kuchynku, ktorá by sa využívala pri podujatiach v sále kultúrneho domu.
Pred vami je viac ako polovica volebného obdobia. Čo vás čaká?Už som spomenul kolaudáciu prístavby, tento objekt si už však žiada aj ďalšiu rekonštrukciu. Bolo by treba vymeniť okná, urobiť niečo s podlahami. Je toho dosť, čo nás čaká.
Najväčším bohatstvom Kotrčinej Lúčky je krásna príroda, ktorá ju obkolesuje zo všetkých strán. Dokážete toto bohatstvo využiť?
Je tu naozaj veľa krásnych miest. Aj od nás sa dá dostať na Stránik, od Horného Vadičova na Kysuciach nás delí len kopec. V lete sa dajú vychádzky do prírody spestriť zberom húb, zima ponúka výlety na bežkách. Zaznamenávame zvýšený záujem ľudí zvonku o kúpu starších chalúp na rekreačné účely. Cez víkendy sa do rodičovských chalúp vracajú aj naši rodáci, ktorí sa odsťahovali do okolitých miest.
V erbe sv. Martin
Oslavy 565. výročia prvej písomnej zmienky o obci Kotrčina Lúčka budú mimoriadne významné. Stanú sa totiž aj dňom posvätenia nových insignií obce. Erb vychádza z neveľmi jasnej pečate z roku 1824, na ktorej je jazdec sediaci na kráčajúcom koni. V pravej ruke drží šabľu a v ľavej nejasný predmet. Tvorcovia nového erbu vychádzali z toho, že okolo roku 1825 žil v obci šľachtický rod, ktorý by používal v erbe jazdca. Takýto však nenašli, a tak je viac ako isté, že jazdec na pečati symbolizuje sv. Martina. Ten je patrónom kostola v Tepličke nad Váhom a do jeho farnosti patrila koncom 18. a začiatkom 19. storočia aj fília Kotrčina Lúčka. A tak sa bude od začiatku júla na novom erbe obce skvieť rytier na koni, so striebornou šabľou a červeným plášťom. Farbami obce budú biela, žltá, červená a zelená.
Jednou vetou...
•Prvá písomná zmienka o Kotrčinej Lúčke pochádza z roku 1439, keď sa nazývala Kothorchyna Luchka, jej dedičným richtárom bol žilinský mešťan Kotrč (Kotus).
•V roku 1598 mala 11 domov, v roku 1970 už 106.
•Mnohé staré domy zmizli a na ich mieste vyrástli nové, moderné.
•Dnes má trvalý pobyt v obci 413 obyvateľov, cez víkendy sa však ich počet podstatne zvyšuje.
•Najstaršou obyvateľkou je Magdaléna Drábiková, ktorá v polovici novembra oslávi rovných 90.
•Prím najmladších držali od 2. februára až do konca mája dvojčence Martinka a Nikolka Mikolajové, 22. mája ho museli prepustiť Adriánkovi Porubcovi.
Nádeje vkladajú do mladých
Dobrovoľný hasičský zbor v Kotrčinej Lúčke oslávi o dva roky osemdesiatku. Dva roky zbierali korunku ku korunke, aby si mohli kúpiť dvojkolesovú ručnú striekačku. Pre obec to bol mimoriadny deň, keď členovia zboru urobili prvé cvičenie a striekačkou sali vodu z potoka. Najväčšie úspechy dosiahli hasiči z Kotrčinej Lúčky v roku 1955. Družstvo mužov v zložení Oldrich Mrkva, Jozef Ondruš, Štefan Martinček, Martin Zajac, František Žabka, Ľudovít Bielik, Peter Ďungel a Juraj Slúčik vyhralo postupne okresnú, krajskú i celoštátnu súťaž a do obce doviezli nové motorové striekačky. Do celoštátneho kola sa v roku 1973 prebojovalo i družstvo dorasteniek. "Situácia v požiarnom zbore nie je dnes ružová. Našlo sa však pár mladých nadšencov, ktorí sa rozhodli, že oživia slávu nášho hasičského zboru, rozbiehajú sa však pomaly a nesmelo. Je to spôsobené aj tým, že mnohí za prácou dochádzajú aj ďalej ako do Žiliny," myslí si starosta Emil Bielik. Je však presvedčený, že mladým sa to podarí a že pritiahnu aj ostatných.
Kronika ako maľovaná
V novembri 1932 vyšlo vládne nariadenie, podľa ktorého musela každá politická obec najneskôr do 1. júla 1933 založiť pamätnú knihu obecnú. A tak vznikla aj v Kotrčinej Lúčke. Prvým kronikárom sa stal 22-ročný učiteľ Jakub Milo z Mojša. Posledný zápis v nej je z roku 1988, keď bola kronikárkou Jana Zajacová. Potom sa pamätná kniha obecná na viac ako desať rokov odmlčala. V roku 2001 sa starosta Emil Bielik obrátil na Jaroslava Pytla s otázkou, či by nechcel byť obecným kronikárom. A hoci Jaroslav Pytel pochádza z Kysuckého Nového Mesta a do obce sa prisťahoval až v roku 1987, súhlasil. Novú kroniku začal rokom 1989, sám ju ilustroval i koloroval. Je to dielko hodné povšimnutia. To, že obec Kotrčina Lúčka prirástla Jaroslavovi Pytlovi k srdcu, dosvedčuje aj skutočnosť, že sa stal zostavovateľom monografie o obci, ktorá vyjde k jej 565. výročiu. A pritom jeho profesia nemá nič spoločné s kultúrou ani s umením. Pracuje ako vedúci dielne v PD Váh v Tepličke nad Váhom.
Prázdninové oslavy
Tento rok tradičné oslavy Dňa detí v Kotrčinej Lúčke vynechali. "Niežeby sme naše deti nemali radi, ale kvôli obecným oslavám. Nevyjdú však naprázdno," tvrdí starosta Emil Bielik. Pre deti do 16 rokov pripravia cez prázdniny na ihrisku športový deň. Budú tam rôzne súťaže a atrakcie, ktoré k dobrým oslavám patria. Na prípravách už pracuje kultúrno-športová komisia, učiteľky, ale i poslanci obecného zastupiteľstva.
Ako neublížiť deťom
Materskú školu od štátu prebrala obec Kotrčina Lúčka v dezolátnom stave. "Kompletne sme museli vymaľovať celú budovu, vymenili sme podlahy, do miestností, kde sa deti hrajú, sme kúpili nové koberce, prerobili sme jedáleň, vymenili celú vodovodnú prípojku, urobili vnútorné rozvody," zaspomínal si na časy nedávne starosta Emil Bielik. A nezabudol pripomenúť, že by toho bolo treba urobiť oveľa viac. Svoje by chcela aj kuchyňa. "Súčasťou škôlky je aj jeden byt, kde by sme tiež chceli zaviesť plyn. Na celú škôlku nám určite nevyjde," posťažoval sa starosta. Materská škola robí vedeniu obce vrásky na čele. Momentálne dorastajú v Kotrčinej Lúčke slabé ročníky, a tak sa počet detí v škôlke znižuje. Starosta a poslanci však chcú, aby sa zachovala. "Teraz tam chodí len 18 detí, v novom školskom roku ich bude ešte menej. Rozmýšľame o tom, že zrušíme kuchyňu a strava sa bude dovážať, ale hľadáme aj ďalšie, tie najoptimálnejšie riešenia pre všetkých," dodal starosta.