a v
Pošta ako preprava správ a osôb mala už pred stáročiami popredné miesto v ľudskej spoločnosti. Práca poštára dodnes patrí medzi najsolídnejšie povolania. Šesťdesiatdeväťročný Otto Gáťa zhromažďuje filatelistický materiál a trojrozmerné exponáty s poštovou tematikou už 43 rokov.
Kedy ste si založili svoju zbierku?Zberateľskú vášeň aj prvé kusy do zbierky som zdedil po svojich rodičoch. Môj otec bol filatelista a moja matka zhromažďovala vývesné plechové štíty. Poštové známky som zbieral už v prvej triede ľudovej školy. Veľmi sa mi vtedy páčili poštové dostavníky na obrázkoch. Od roku 1961 som bol sudcom v Martine, kde som sa spriatelil s maliarom Martinom Benkom. Keď som mu povedal o svojej záľube, venoval mi starý vianočný pozdrav, ktorý dostal v roku 1935 od Václava Dragouna. Ten v roku 1918 zakladal poštové múzeum v Prahe a preto mi s ním spravil veľkú radosť. Vtedy som sa rozhodol, že budem tieto veci zbierať.
Ako ste získavali predmety do svojej zbierky?Prvé inzeráty som uverejňoval už v roku 1964. Chodil som po bazároch i starožitnostiach po celom Slovensku a kupoval som všetko, čo sa týkalo pošty. Korešpondoval som so zberateľmi z celej Európy. Boli časy, keď som im napísal aj dvadsať listov denne. Mnohé exponáty mi pomohol získať aj môj mladší brat Ján Pavol. Tieto predmety sa dosť ťažko zháňali, pretože boli evidované a pri zrušení pošty sa museli vrátiť. Veľa krásnych vecí sa nenávratne vyviezlo preč, za hranice. Často mi bolo ľúto, že som nemal dostatok finančných prostriedkov, aby som ich mohol zachrániť pre náš región. Trebárs poštový koč na Slovensku nemáme ani jediný. Musel som si zadovážiť obrovské množstvo literatúry, aby som tomu rozumel a tiež, aby som nekúpil falošný exponát. Touto problematikou sa však zaoberá málo ľudí a poslednú dobu sa mi podarí na burzách alebo aukciách zohnať maximálne jeden - dva prírastky ročne. Napríklad prvú poštovú trúbku som zohnal až v roku 1983.
Čo všetko obsahuje vaša zbierka?
Okrem množstva známok, pečiatok a starých listov vlastním rôzne pomôcky, ktoré používali pracovníci pošty - poštové schránky, pečatidlá, listové a balíkové váhy, brašne doručovateľov, rovnošaty, Morzeov telegrafický prístroj, kalamár s diviačimi štetinami, poštové štíty a tabule, ale i poštárske pištole. Zaujímajú ma len predmety z nášho územia a hlavne tie z čias Uhorska. Najviac si cením poštovú pečiatku Trnavy z roku 1751. V Žiline založili poštu až o dvanásť rokov neskôr. Vzácne sú tiež takzvané negatívne pečiatky, tých bolo minimálne. Ja ich mám všetky, okrem Bardejova.
Vystavujete svoje exponáty aj pre verejnosť?
Kedysi som výstavy robieval. Vystavoval som už na všetkých kontinentoch, okrem Austrálie. Získal som viacero ocenení. Od roku 1981 mám v obci Plevník malé filatelisticko-poštové mú- zeum, v ktorom môžu návštevníci vidieť aj také unikátne predmety, ktoré nevlastní ani štátne poštové múzeum v Banskej Bystrici. Nedávno som kúpil staršiu chalúpku, a tak budem čoskoro toto moje najstaršie slovenské múzeum pošty sťahovať do nových priestorov. Bude tam aj najväčšia filatelistická knižnica na Slovensku. Tým sa mi splnil môj celoživotný sen.
