Aj ja som presvedčený o tom, že Varín je oveľa starší, nevieme to však dokázať. Ale i 750-ka je krásne výročie. Chcel by som zaželať všetkým mojim spoluobčanom veľa súdržnosti, bez hádok a problémov. Nech sú spokojní a nech ich celým životom sprevádza vzájomná úcta a spolupatričnosť, bez zbytočných emócií, nevraživosti. Nech sa všetci spoločne dožijeme aj ďalšieho výročia nášho krásneho Varína.Karol Strásky, starosta
Po všetkých peripetiách raz musí prísť šťastný koniec
Aký je váš vzťah ku Varínu? Bývam tu takmer 50 rokov. Narodil som sa síce v Belej, ale tu som prežil celé svoje detstvo i doterajší život. Varín beriem ako moju rodnú obec a mám ho veľmi rád.
Skúste pripomenúť najzásadnejšie zmeny, ktoré sa tu udiali za posledné desaťročie. Varín sa zdynamizoval v investičnej výstavbe, dokončili sa všetky inžinierske siete, to znamená, že všetci obyvatelia Varína majú dnes vodovod a plyn, okrem jednej časti na Koňhore. Ukončíme ju ešte tento rok. Veľký podiel na tom má bytová výstava, na Kamencoch sa postavilo asi 100 rodinných domov s kompletnou infraštruktúrou, pripravuje sa ďalšia časť Na Záhumní, Kamencoch a na Koňhore, dokopy ďalších 400 rodinných domov. Záujem o stavebné pozemky majú aj ľudia zvonku. Okrem individuálnej bytovej výstavby to boli aj ďalšie stavebné činnosti. Najprv sa dokončili veci potrebné pre občanov. Myslím, že Varín sa už približuje k určitým mestským kritériám, napríklad, čo sa týka služieb pre ľudí. Všetko, čo potrebujú pre bežný život nájdu doma.
Všetko sa síce odvíja od financií, skúste však predložiť vaše vízie rozvoja obce? Štyrmi doplnkami sme prehodnotili územný plán obce pre ďalšiu výstavbu. Okrem bytovej výstavby uvažujeme o výstavbe priemyselného parku, kde sme ďaleko v predstihu. Po tridsiatich rokoch sa splnil náš veľký sen, obnovila sa výstavba záhradkárskej kolónie Pod Jedľovinou. Sám som taký rodinný záhradkár, ale môj svokor sa tejto ušľachtilej záľube venoval dlhé roky, bol aj funkcionárom Slovenského zväzu záhradkárov a tak sa snažím pokračovať v jeho šľapajách. O záhradky mali najväčší záujem obyvatelia bytoviek, ale i ďalší. Práce a plánov máme aj na niekoľko volebných období. Ak sa nám podarí zrealizovať zámer výstavby na Hrádku, k doterajším 3 500 obyvateľov pribudne ďalších tisíc. Už teraz nám však nestačia kapacity školských zariadení. K našej škole sa pričlenila aj ZŠ v Nezbudskej Lúčke, kde už teraz vozíme našich školákov a zároveň robíme nadstavbu školy jestvujúcej. Málo miest je aj v materskej škole, ročne odmietame 12-14 žiadostí o umiestnenie dieťaťa. Je to paradox, keď si matka v dnešnej zložitej dobe nájde zamestnanie a nakoniec nemá kde dať dieťa. Aj napriek tomu, že na škôlku nám chýbajú finančné prostriedky, chceme ju za každú cenu udržať, i na úkor toho, že sa zvýši príspevok rodičov. Na jej prístavbu už máme kompletnú projektovú dokumentáciu, na ich realizáciu sa pokúsime získať nejakú dotáciu z európskych fondov. Všetko by sme chceli stihnúť ešte v tomto volebnom období.
Patrí im česť a uznanie
Pri príležitosti 750. výročia prvej písomnej zmienky o Varíne rozhodlo obecné zastupiteľstvo o udelení čestného občianstva pre šesť ľudí, ktorí si zaslúžia, aby si ich mena pamätali nielen súčasné, ale i budúce generácie. Štyria z nich, žiaľ, všetci in memoriam, budú mať na oceneniach napísané Za rozvoj a zveľadenie obce. Ďalší dvaja (jeden in memoriam) zasa Za ochranu záujmov obce a šírenie jej dobrého mena vo svete.
Ivan Androvič (*1933 †1997) Rodák z Terchovej, ktorý sa do Varína priženil v roku 1953. Tu s manželkou Paulínou vychovali dvoch synov a prežili celý spoločný život. Od roku 1974 do roku 1990 bol predsedom miestneho národného výboru, v období rokov 1990 - 1994 starostom Varína. Odišiel náhle, bez rozlúčky, uprostred rozrobenej práce, na vrchole tvorivých síl.
Juraj Sobola (*1938 †2003) Narodil sa vo Varíne, tu prežil svoj život, vzorne ho reprezentoval 26 rokov. Rytier varínskeho futbalu, ktorého meno nesie od augusta 2003 športový areál. Jeho kamarátska povaha a športové výkony ovplyvnili aj ďalšie generácie varínskych futbalistov. Napriek ponukám aj z prvoligových mužstiev ostal až do konca verný varínskemu futbalu.
Koloman Grman (*1912 †1990) Na svet prišiel v Kuzmiciach, za kňaza ho vysvätili v Nitre. Cez vojnu bol vojenským duchovným na talianskom fronte a po rôznych životných peripetiách sa v roku 1959 stal správcom varínskej farnosti a pôsobil tu celých 23 rokov. Málokto vie, že ešte ako bohoslovec napísal libreto opery Čalmak, ktorá sa v sezóne 1939 - 40 uvádzala v Slovenskom národnom divadle.
Ondrej Štefko (*1906 †1991) Keď mal 47 rokov menovali ho za riaditeľa Osemročnej strednej školy vo Varíne. V tejto funkcii zotrval päť rokov. Pamätajú naňho stovky Varínčanov. Aj preto, že z matematiky dokázal urobiť predmet, na ktorý sa všetci tešili. A celá generácia chlapcov z Varína sa vystriedala v detskej dychovej hudbe, ktorú založil v roku 1954 a viedol ju celých desať rokov.
Ján Miroslav Barica (*1933) Rodák z Varína, vedec medzinárodného významu, kanadský ekológ, vedúci odboru vodnej ekológie na Federálnom ústave pre výskum vody v Burlingtone (Ontário), autor mnohých vedeckých štúdií, externý profesor viacerých univerzít. K rodnému Varínu má vrúcny vzťah, z ktorého odišiel v roku 1968. Najskôr ako štipendista Humboldtovej nadácie, o rok neskôr do Kanady.
Pavol Boka(*1921 †1996) Jeho bojové zásluhy na frontoch druhej svetovej vojny charakterizujú mnohé vojnové vyznamenania a dokumenty. V roku 1995, pri oslavách 50. výročia oslobodenia Varína bol jediným žijúcim príslušníkom čs. zahraničnej armády a účastníkom 2. svetovej vojny. Ochráň nás, Bože, od vojny, hladu, bolesti a utrpenia, bolo jeho životným krédom.
Varín znamená vodná cesta
Pri príležitosti osláv 750. výročia obce Varín, začal o jeho prvopočiatkoch, ale i o vzniku jeho názvu uvažovať jeden z miestnych obyvateľov, Milan Verčík. Archeologické nálezy, náhodne odkryté v rôznych lokalitách dávajú obraz o prítomnosti rôznych kultúr na dnešnom území obce. Zamyslel sa aj nad obdobím sťahovania kmeňov a neskôr celých národov. Najväčšou prekážkou boli pre nich horské masívy, najprijateľnejšie cesty viedli zasa povodiami. Ten bol vtedy možný po Orave, horný tok Váhu bol však až po strečniansku úžinu primitívnymi plavidlami nesplaviteľný. Preto sa vzácna vodná cesta mohla využívať až od ústia Varínky. Aj preto v našej oblasti vznikali hrádky, strážne stanovištia i trvalé osídlenia. Spracovanie železnej rudy v lokalite Pažite potvrdzuje prítomnosť Keltov. Po nich sa tu usádzali germánske kmene, ktoré vodnú cestu využívali ešte intenzívnejšie. Oni Váh nazvali Váhom a najvyššie položený bod splavu - rínu rieky zasa Vah - rínom. "Nemyslím si, že táto moja verzia je pritiahnutá za vlasy. Som presvedčený o pravosti môjho tvrdenia, veď je písané spôsobom z pamätí od nepamäti," hovorí autor Milan Verčík. Vodná cesta sa využívala po mnohé storočia. Po vybudovaní ciest a v 19. storočí železnice, stratila svoj význam. Buďme na svoju obec hrdí... Autorom pamätnice k 750. výročiu prvej písomnej zmienky o Varíne je Emil Cvacho. Mlado pôsobiaci 77-ročný muž, ktorý o sebe tvrdí, že má dvakrát sedem, čiže štrnásť. Pôvodným povolaním technik, ktorý začínal v súkromnej firme bratov Zigmundovcov a pokračoval v nej i keď sa pretransformovala na Benzinol.
Prečo ste sa dali nahovoriť na spracovanie pamätnice? Chcel som a chcem, aby Varínčania čo najviac vedeli o našej rodnej obci. Má strašne bohatú históriu, tých pár riadkov v pamätnici, to je len malá časť. Je veľa, ešte nepreskúmaných vecí, mnohé listiny sú pre mňa zatiaľ nedostupné, iné nie sú preložené. Ďalšia vec je krátkosť času, ktorú som na spracovanie pohľadu do histórie Varína mal.
Skúmať dejiny rodnej obce nie je zvyčajný koníček. Odkedy sa tomu venujete? Bol som zvedavý, čo sa o našej obci hovorí, ale nikto mi nič nevedel povedať. Tak som sa pustil do skúmania. Moje prvé poznámky a zápisky vznikli v roku 1963, v knižnici som zháňal rôznu literatúru, listiny, v ktorých sa spomína Varín. Moje poznatky sa množili. Vždy som sa snažil kontaktovať sa s odborníkmi v tejto oblasti a s nimi konzultovať niektoré veci. Aby to neboli len moje osobné názory. Okruh bol dosť veľký. Naučili ma, že sa mám viac orientovať na listiny a oficiálne dokumenty ako na knihy.
Váš koníček je veľmi zaujímavý, avšak náročný na čas i financie. Ako sa k nemu stavala vaša rodina? O tom sa doma ani nehovorí. Nuž a financie to boli také, čo o nich manželka ani nevedela. Našťastie mám veľa priateľov a známych, s ktorými sme si informácie vymieňali. Chodieval som do Považského múzea, do Matice slovenskej...
Budete v tejto práci pokračovať? Chcem a budem. Najprv však musím dokončiť obecnú kroniku, lebo tam som trochu zaostal. Nevedel by som bez toho vydržať. Ráno urobím okolo chalupy čo treba a už som po uši v papieroch. Je toho ešte veľa čo treba preskúmať a dať na vedomie všetkým Varínčanom. Aby mohli byť na svoju obec ešte pyšnejší. Tak, aby im až do nosa napršalo.
Varín, zdravím ťa!
Už dávno som túžil tuto sa postaviť, teba rodný Varín zo srdca pozdraviť.
Jubilant náš vzácny, zdravím ťa! Si mojej mladosti sviežosť, ľúbim ťa.
Si v reťazi žitia môjho strieborné ohnivko,
si v mojej drahej vlasti sladučké
hrozienko.
Som na teba pyšný, hrdý,
keď stúpam tvoj chodníček strmý,
tvrdý.
Ta - Mačací zámok, Vajánok,
Jedľovina,
Brestov, Kopa, Javorina.
Oj, krása,
nikdy nestratíš lásku svojho syna.
Prajem ti môj rodný,
nech naša práca poctivá
v tebe vrie a kypí,
ako bzukot pilných včiel
v korune rozkvitnutej lipy.
Zdravím aj našich milých rodákov,
čo hoc sú jak ďaleko.
Ďaleko, čo aj na kontinente inom,
veď zajtra im to isté slniečko
bude svietiť,
čo dnes nad Varínom.
.Zachovaj nám, Pane, otcovizeň našu,
daj nám svornosť, lásky veľa.
Veď odvšadiaľ sa na nás škľabí,
podlé zlaté teľa.
Milan Verčík
Významné míľniky
*1200 - hoci o Varíne nebola nikde ani zmienka, založili tu a postavili faru s Kaplnkou Svätého kríža.
*1254 - prvá písomná zmienka o Varíne v donačnej listine kráľa Ondreja II.
*1326 - za richtára Varína potvrdil kráľ Ľudovít Draguša Hayna a obec dostala rozšírené mestské privilégiá, podobné ako Žilina.
*1568 - varínska fara je evanjelická, prvým známym učiteľom bol Mojžiš Bánovský.
*1622 - Martin Zelník používal pečať s menom Martinus Nikolaus Zelník, kolopisom - Hoc opus fieri curavit - Sigilium Civitatis Varin, v strede bola Madona s dieťaťom.
*1673 - rekatolizácia farnosti.
*1785 - na znak vďaky za zrušenie poddanstva vybudovali na Hrádku kaplnku zasvätenú Panne Márii.
*1849 - vo Varíne prepadli maďarské vojská 1. mája o 7.30 h rakúskych cisárskych vojakov, sedem z nich zajali a v ten istý deň v miestnom parku popravili.
*1870 - richtár Andrej Martinček riešil po zrušení poddanstva majetkové spory s grófom Pongrácom.
*1909 - založili futbalový oddiel.
*1922 - v novembri začala fungovať autobusová preprava osôb na trase Terchová - Varín.
*1928 - František Bučko dokončil kinosálu a dostal licenciu na premietanie filmov.
*1945 - pod vedením Viktora Chladňucha sa začali odstraňovať vojnové škody a zabezpečovať prísun najnevyhnutnejších potrieb obyvateľom.
*1960 - Varín sa zlúčil s Nezbudskou Lúčkou.
*1984 - podľa rozhodnutia Rady ONV v Žiline sa Varín stal strediskovou obcou.
*2004 - Oslava 750. výročia prvej písomnej zmienky o obci, jeho dejiny však siahajú ešte ďalej.
Pozývame aj vás na oslavy 750. výročia prvej písomnej zmienky o Varíne Piatok 25. júna 9.00 h - preteky žiakov základných škôl varínskej doliny v ľahkej atletike - areál ZŠ - futbalový turnaj varínskych žiakov - futbalový štadión 17.00 h - otvorenie výstavy prác varínskych rodákov (umelcov amatérov) - MKS 17.30 h - kultúrny program žiakov varínskych škôl - Námestie sv. Floriána 18.30 h - koncert dychovej hudby Varínčanka Sobota 26. júna 9.00 h - Memoriál Juraja Sobolu - futbalový štadión - basketbalový turnaj, turnaj vo vybíjanej dievčat - areál ZŠ O. Štefku 16.00 h - začiatok osláv - Námestie sv. Floriána - historický sprievod - udelenie čestného občianstva zaslúžilým občanom Varína 17.00 h - stretnutie rodákov - prehliadka dychových súborov pri príležitosti storočnice varínskej dychovky, vystúpenie tanečných a speváckych súborov z okolitých obcí pri príležitosti 75. výročia speváckeho zboru (Fatranka, Nová Kysučanka, Varínčanka, Varínsky spevácky súbor, Detský heligónkový orchester z Terchovej, folklórny súbor z Belej a z Lysice, Krasňanček, Pltníčky z Nezbudskej Lúčky, Odborárik, mažoretky Diana, Lentilky) 21.00 h - juniáles Nedeľa 27. júna 10.30 h - slávnostná sv. omša - Námestie sv. Floriána 16.00 h - program pre deti - Majster N 18.00 h - program pre dospelých - Drišľak
