Bikeri v Žiline to nemajú ľahké. Centrum mesta je pre cyklistov neprístupné, sídliská zívajú nedostatkom plôch pre podobné aktivity mladých. Jazdia prakticky len na jednom mieste - pod lesoparkom, neďaleko obchodného centra Dubeň. "Tieto skoky sa nazývajú dirt jump. Pochádza to z angličtiny a znamená to skoky na hline. Sami sme si tu urobili kopce, vybavili sme si to u riaditeľky Carrefouru," hovorí Aďo (14). Pri našej návšteve v utorok sme Aďa zastihli s dvoma ďalšími bikermi, dvoma Tomášmi. Všetci traja sú ôsmaci a jazdiť sem chodievajú zo Soliniek, kde podľa nich nemajú kde jazdiť. Rovnaká je situácia aj na ostatných žilinských sídliskách. Medzi komunitami "skejťákov" a bikerov navyše panuje istá nevraživosť a o prípadné plochy sa spoločne nedelia. Bikeparky, teda miesta vyhradené pre bikerov, sa nachádzajú napríklad v Bratislave či v Prievidzi, v niektorých je vstup platený, inde voľný. "Uvoľnili sme im tento nevyužitý priestor na jazdenie," hovorí riaditeľka žilinského Carrefouru Ivona Thiry. "Stalo sa to ešte za predošlého riaditeľa. Boli sme oslovení a vyhoveli sme im s tým, že pozemok sme poskytli za symbolickú jednu korunu. Pozemok neplánujeme v dohľadnej dobe využiť - pre nás to určite nie je krátkodobá záležitosť, chceli sme podporiť športové aktivity mladých." Členom komisie pre šport a mládež pri mestskom zastupiteľstve je aj poslanec Peter Fiabáne: "Neviem o tom, či na meste existuje nejaká ucelená koncepcia rozvoja športových aktivít obyvateľstva. Platí to aj pre postavenie bikeparku v Žiline. Mesto investovalo v minulosti do historického centra, do trolejbusovej dopravy, hokeja či futbalu, v čom však veľmi zaostalo oproti iným mestám, je vytváranie podmienok pre rekreačný šport obyvateľstva. Stálo by za to, aby poslanci mestského zastupiteľstva vyvinuli väčšie úsilie, aby aj táto oblasť v Žiline zaznamenala určité zmeny." Podľa Mikuláša Hrabovca z oddelenia dopravy a životného prostredia na Mestskom úrade v Žiline: "Existujú plány vytvoriť podobný areál. Do úvahy prichádza napríklad lokalita pri vodnom diele či pri Hradisku, rovnako by sa našiel priestor i v meste, napríklad na Vlčincoch, ale zatiaľ je vec v stave príprav." Bikeri mávajú svoje festivaly, kde predvádzajú freestylové exhibície. Biker musí dobre poznať terén, na ktorom jazdí. Je náročné jazdiť na štrku, piesku či blate. V piesku zvyčajne platí, že najlepšie je zostať sedieť v sedle a držať sa čo najviac vzadu, vtedy má zadné koleso spoľahlivý záber, ktorý vyžaduje celú hmotnosť. Blato je zasa bikerovou najhoršou nonou morou - a to predovšetkým v kombinácii s krátkymi stúpaniami, skalami alebo koreňmi. V priebehu niekoľkých sekúnd môže bicykel oťažieť o 2-5 kíl blata. "Bicykel musí byť pevný, aby odolal záťaži a nárazom. Tie naše sú už viackrát zvárané. Dobrý bike stojí veľa," hovorí Tomáš. Bikeri sú síce tiež komunitou, ale na rozdiel od "skejťákov" nepočúvajú napríklad špecifickú hudbu, skôr čokoľvek, z čoho je cítiť dynamika, pohyb, energia. "Samozrejme, stáva sa, že skok nevyjde. Tak raz za deň človek zletí. Jeden chalan si tu zlomil obe ruky. Často sa odrieme. Niektorí nosia prilby, iní nie, ale aj tak je to vždy riziko." Chalani chodia jazdiť každý deň, po škole až do večera. Výkony, ktoré predvádzajú, potrebujú dlhý cvik. Každý si skúša vlastné triky vo voľnom štýle, ktoré potom zdokonaľuje. "Chodievame jazdiť aj do mesta, ale tam mávame problémy s policajtmi. Jazdíme aj po schodoch, na lavičkách." Podľa Miloša Michelčíka z Mestskej polície v Žiline nemajú s bikermi závažnejšie problémy: "Pokiaľ jazdia v meste, môžu ohrozovať chodcov, respektíve poškodzovať majetok. Napríklad, kedysi pred Slovenskou sporiteľnou na Štúrovom námestí dochádzalo k poškodzovaniu mramorovej dlažby. V prípade poškodenia to môžeme riešiť pokutou do tisíc korún, pri väčšom poškodení informujeme majiteľa." Vstup na pešiu zónu v centre je cyklistom zakázaný, takže teoreticky by bikeri mohli byť pokutovaní už za vstup do centra. Okrem zákazov by však žilinskí bikeri uvítali aj podporu a viac priestoru.