Bratislava/Žilina - Slová z titulku boli leitmotívom štvrtkového protestného zhromaždenia pred Úradom vlády v Bratislave. Jeho účastníkmi boli učitelia základných umeleckých škôl z celého Slovenska a do Bratislavy ich prišli dobré dve tisícky. Prišli ich podporiť aj zástupcovia konzervatórií, vysokých škôl a umeleckých inštitúcií. Dôvodom protestu bol vládou schválený návrh zákona o rozpočtovom určení výnosu dane z príjmov územnej samospráve, ktorý vylučuje verejné ZUŠ zo systému financovania štátneho rozpočtu. Pokiaľ návrh zákona prejde, štát nebude od januára budúceho roku financovať verejné ZUŠ, prostredníctvom normatívneho financovania však bude garantovať prevádzku súkromných a cirkevných ZUŠ. Na protestnom zhromaždení v Bratislave boli aj zástupcovia ZUŠ Ladislava Árvaya v Žiline. "V návrhu zákona umelecké školy vystupujú ako obecné, verejné a oproti cirkevným a súkromným sú znevýhodnené. Samozrejme, sú diskriminované, pretože v návrhu sa hovorí, že nebudú dostávať dotáciu na žiaka, tak, ako je to doposiaľ. Ročný normatívny príspevok bol pre našu školu stanovený na 9 miliónov 631 korún pred navýšením. V tom sú mzdy a príspevok na prevádzku. Ak sa tento nešťastný návrh schváli, bude to koniec umeleckého školstva na Slovensku. Myslím takého, ktoré je prístupné pre všetkých," tvrdí riaditeľ ZUŠ L. Árvaya v Žiline Peter Kobella. Stanovisko obcí je také, že podľa navrhovaného zákona by ťažko zvládli financovanie škôl, museli by to zaplatiť z podielových daní. Nepomôže ani skutočnosť, že sa zvýši školné. "To podľa zákona o štátnej správe v školstve môže byť maximálne 400 korún mesačne, podčiarkujem slovo maximálne," dodáva Peter Kobella. ZUŠ Ladislava Árvaya mala v tomto školskom roku 1 100 žiakov. Majú za sebou dvojkolové talentové skúšky na budúci rok. "Bol o ne veľký záujem, zapísali sme a asi aj prijmeme okolo 130 detí," informoval nás zástupca riaditeľa Jozef Šalaga. Na Slovensku bolo v tomto šk. roku 205 ZUŠ, ktoré navštevovalo takmer 100-tisíc detí. Z nich bolo iba 23 súkromných a päť cirkevných.