Ďalší pán na strihanie, prosím!

. Katka a Janka, dve kaderníčky, sa usilovne snažia. Ich zákazníkmi sú Tino a Timy. Prvý je anglický kokeršpaniel, druhý westhighlandský biely teriér. „Nikdy som nerobila kaderníčku pre ľudí,“ hovorí Janka. „V psom salóne pracujem už sedem rokov, dostala som ponuku od veterinárnej kliniky. Spočiatku som nevedela, do čoho idem, bolo to pre mňa úplne nové. Potom som absolvovala kurz v Čechách a bola som na stáži v Košiciach. Stále sa však treba zlepšovať. Tak ako u ľudí, aj u psov sa menia trendy a móda, aj keď možno pomalšie. Preto chodievame spolu s Katkou na výstavy, sledujeme, ako ide doba.“ Pre každé plemeno platia iné pravid- lá, najdôležitejšia je úprava pred súťažami. Kaderníčky sa musia pridŕžať predpisov. Niektoré plemená sa upravujú ľahko, pri iných je to náročnejšie. Psík, ktorý ide ku kaderníkovi, musí byť okúpaný alebo ho okúpu v salóne. „Niektoré psíky sa strihajú ľahko, napríklad drobné plemená ako yorkshirský teriér, maltézsky pinč, ši-cu. Denne obslúžime asi dvanásť psíkov. Keď však máme strihať veľké psy ako afgánske chrty, čierne ruské teriéry či erdel teriéry, objednávame si ich menej, aby sme to zvládli. Od majiteľov psíkov žiadame, aby sme pri strihaní boli so psíkom samé. Prítomnosť majiteľa by ho vyrušovala. Aj v domácom prostredí by boli na neudržanie. Pokiaľ sme so psíkom len my, jeho pozornosť nie je zameraná na pána a cíti, že tu sme pánom my. Človek ich musí mať rád, aby túto prácu mohol robiť.“ Platí to o Janke aj o Katke. Tá sa do salónu dostala náhodou. „Študovala som na poľnohospodárskej škole, ale vždy ma to tiahlo ku psíkom,“ hovorí Katka. „Istý čas som pracovala v administratíve, ale keď som sa dozvedela o možnosti pracovať v salóne, nastúpila som. S Jankou si rozumieme, zapasovali sme si.“ Janka mala afgánskeho chrta, Katka síce doma nemá psa, ale stará sa o priateľových vlčiakov, ktorých dokonca aj cvičí. Je tiež členkou kynologického klubu. Ich práca v salóne, to je česanie, kefovanie, umývanie, kúpanie, masírovanie, sušenie, strihanie, upravovanie srsti - takzvané „trímovanie“, čiže vyšklbávanie, modelovanie, pudrovanie, dezinfikovanie, ale aj čistenie ušných a análnych otvorov, strihanie pazúrov či odstraňovanie parazitov. Používajú špeciálne náradie, trímovací nôž, kefy, efilačné nožnice (sú to prerieďovacie nožnice), hrebene, prerezávače (používajú sa pri splsnatenej srsti), špeciálne psie šampóny. Katka s Jankou hovoria, že v Žiline zatiaľ nie je veľký záujem o extravagantné strihy psíkov. „Jedna pani si necháva upraviť svojho yorkshirského teriéra na spôsob nohavíc „tvístov“. Existujú rôzne farby, ktoré sa používajú v zahraničí, my zatiaľ nefarbíme, nie je o to záujem. Experimentujeme skôr pri nečistokrvných psíkoch.“ Kaderníčky sa však nestarajú len o psy, časť ich „klientely“ tvoria aj mačky. S nimi je to vraj ťažšie, nie sú také poslušné ako psy, jednu perzskú mačku museli pred strihaním pod dozorom veterinára uspať. „Stáva sa, že ľudia dovedú psíka, ktorého chcú ostrihať, no jeho srsť je taká zanedbaná, že nejde ani rozčesať. V takom prípade ho musíme zostrihať úplne, inak to nejde. Chápeme, že to nie je úmyselné zanedbávanie, ľudia proste nemajú toľko času. Pri niektorých plemenách by im starostlivosť o psíka trvala celý deň. Teraz cez leto chodia ľudia častejšie, aj každý mesiac, no cez zimu znova vynechajú.“ Medzi najrozšírenejšie plemená patria pudlíky, bradáče, kokeršpaniely. Najmenšie sú asi yorkshirské teriéry, najväčšieho psa mali irského vlkodava. „Problémy bývajú, napríklad, so strednými bradáčmi, pudlíky sú, naopak, veľmi mierne. Nezáleží však na plemene, ale na povahe psíka. Každý má svoj individuálny charakter. Je to náročná práca, ale máme to radi. Psíky sú ako ľudia, aj oni sa lepšie cítia upravené a čisté.“ Pre majiteľa stačí len dodržať podmienky salónu: prísť s odblšeným a zaočkovaným miláčikom a procedúra krášlenia môže začať.