A ostal pri nej doteraz. Nebolo to vždy také priamočiare. „Za bývalého režimu sa nesmela zmrzlina vyrábať a predávať súkromne. Vždy som musel byť zastrešený nejakou organizáciou. Raz to boli reštaurácie, inokedy trebárs telovýchovná jednota. Ale zmrzline som ostal verný,“ vysvetľuje Vojto Pračko. Pri návšteve vo Vojtovom sladkom kráľovstve sme chceli vedieť, v čom tkvie tajomstvo dobrej zmrzliny. „V prvom rade je to poctivá práca. Ja som začínal od piky. Na jedných motocyklových pretekoch som sa dozvedel niečo o zmrzline a začal som vytvárať vlastné recepty. Ale vždy bola na prvom mieste kvalita, veď som chodil robiť zmrzlinu na kadejaké významné udalosti. A kvalite som ostal verný stále a stále pracujem na ďalších receptoch. Dobrá zmrzlina musí byť pekná, lesklá a musí byť jemná. Nie veľmi zmrazená. A treba dať do nej všetko, čo dobrá zmrzlina potrebuje,“ robil nám chute Vojto Pračko. O sebe však veľmi rozprávať nechcel. Len od jeho spoločníčky Zuzany sme sa dozvedeli, že boli prvou prevádzkou, ktorá začala vyrábať zmrzlinu bez vajec, že sa ani nepamätá, kedy naposledy im kontrola zistila nejakú závadu, že vozíčkari dostanú zmrzlinu vždy zadarmo, že vo Vojtovej cukrárni sa vyrába najviac druhov zmrzliny na Slovensku, až 32. „V týchto dňoch pribudnú ďalšie dve, diabetické, aby si na tejto pochúťke mohli zamaškrtiť aj ľudia s cukrovkou. Mojím cieľom je päťdesiat druhov,“ zasmial sa majster Vojto, ktorý má napriek svojmu sladkému povolaniu zmrzlinu veľmi rád. „Každý deň ich zjem aspoň desať. Najradšej mám citrónovú, punčovú, írsky krém a jahodovú.“
Autor: eb
