lubu sme sa zhovárali s jeho predsedom Rastislavom Czelisom (43).
Aké bolo vaše stretnutie s klubom abstinentov? Ja som už pred prvou návštevou navštevoval klub abstinentov v Prahe, liečil som sa na závislosť od alkoholu v pražskom Apolinári. Musím povedať, že tu to bolo dosť odlišné. V Žiline boli stretnutia len raz do mesiaca. To sa mi zdalo veľmi málo. Frekvenciu stretnutí sme zvýšili na dve mesačne, ale keďže sme stále cítili potrebu častejšieho stretávania, zaviedli sme týždenné stretnutia. Stretávame sa v piatok, lebo je to taký "vypínací" deň, bez stresov, človek je už pred víkendom.
Kedy ste sa stali predsedom klubu? Po trojročnom navštevovaní klubu sme sa niekoľkí nadšenci rozhodli pretransformovať na občianske združenie. Odvtedy som predsedom klubu.
Je to náročné? Predovšetkým chceme pomôcť ľudom, ktorí majú podobné problémy, ako som prekonal v minulosti aj ja. Viem sa do nich vcítiť. Hľadáme možnosti, ako im pomôcť a prekonať problémy, ale je pravdou, že pomôcť si musí v prvom rade človek sám.
Aké sú vaše aktivity? Základ tvoria piatkové doliečovacie procesy a jednodňové terénne terapie s rodinnými príslušníkmi. Potom je to rodinná terapia, výročné klubové stretnutia s celoslovenskou účasťou, spojené so zábavou, aby sme ukázali účastníkom, že sa dá zabaviť aj bez alkoholu a drog. Zaujímavosťou sú vianočné stretnutia stovky účastníkov - ide o dva dni strávené na chate aj s rodinami. Prakticky zažívame každý rok dvoje Vianoce. Sú to akcie, kde sa ľudia môžu lepšie spoznať, porozprávať sa o tom, čo ich trápi, pochváliť sa.
Čo chystáte najbližšie? Je to podujatie v rámci rodinnej terapie, ktorá má veľký význam nielen pre konkrétneho jedinca, ale pre celú rodinu. Je totiž veľmi dôležité pracovať aj na rodine, ktorá utrpela ranu. Preberajú sa tu veci nielen ohľadom alkoholizmu, ale aj otázky života, vzťahy, riešenia problémov. Aktuálne ideme na chatu na Orave, realizovať sme to mohli aj vďaka podpore Protidrogového fondu v Bratislave. Nemalé percento našich členov totiž tvoria aj ľudia zo sociálne slabších rodín.
Aký široký je váš záber? Okrem Žilinčanov a ľudí z okolia k nám chodia aj z Martina, z Púchova a z Kysúc. V týchto oblastiach majú síce kluby, ale u nás si už zvykli, cítia sa tu dobre a vždy je veľmi pozitívne, že sa stretávame. Takže máme dosť veľký záber.
Koľko má klub členov? Členov je veľmi veľa, okolo 250, ale je to pohyblivé číslo. Na piatkových sedeniach sa nás zíde okolo 40. Niektorí chodia raz, dvakrát za mesiac, ale sú aj takí skalní, ktorí chodia každý týždeň.
Aká je to podľa vás so závislosťou? Pre nás nie je podstatná štatistika, ale realita. Myslím si, že závislosť od alkoholu stagnuje. Našou úlohou je však doliečovací proces. Nechodia k nám len tí, ktorí boli ústavne alebo ambulantne liečení, ale aj tí, ktorí u seba zaregistrujú nejaký problém so závislosťou. Ale nemusí to byť vždy len závislý človek, v klube máme aj sympatizantov, sú to skrátka ľudia, ktorí preferujú zdravý životný štýl. Často sú to tiež partneri, rodinní príslušníci a deti.
Aký je hlavný problém v zaraďovaní sa závislých ľudí do spoločnosti? To je ešte stále diskutabilná sféra. Ale je na nás, aby sme dotyčných presvedčili. Neplánujete vykročiť ešte bližšie k verejnosti? Ani zďaleka nie sme uzavretá organizácia. Keď sa chce človek poradiť alebo potrebuje informácie, dvere má k nám vždy otvorené. Povedomie verejnosti je totiž podľa mňa veľmi chabé. Človek o tejto problematike nerozmýšľa, pokiaľ sa ho to bytostne nedotýka. Až zážitok v najbližšom okolí zvyčajne otvára oči. Dôležitá je v tomto osveta, ale aj propagácia zdravého životného štýlu.