"Kung-fu sa odovzdáva z generácie na generáciu a ani rodina Lam nie je výnimkou. Začal už v rannom veku, keď mal 5 rokov. Tréningy boli také kruté, že dokonca ušiel z domu. Keď sa vrátil, otec ho zavesil dole hlavou a zbil palicou. Za každé vynechanie cvičenia musel potom ešte oveľa tvrdšie cvičiť," hovorí Ján Hrankay. Veľmajster Lam začal učiť v roku 1972 a po celom svete má množstvo študentov. Jedným z nich je aj Ján Hrankay, ktorý ako jediný na Slovensku má v súčasnosti niekoľko svojich škôl. Pokračuje tak v šírení kung-fu rodiny Lam. "Veľmajster už nechodí všade, kam ho pozvú. Svojich študentov si vyberá. Prišiel s Pavlom Macekom z Prahy a s Lionom, ktorý sa vracia späť do Anglicka, kde si otvorí svoju školu. Povedal by som, že druhá návšteva bola omnoho srdečnejšia ako tá prvá. Pod jeho vedením sme cvičili 5 hodín denne, až sa z nás lial pot. Jeden pohyb sa opakuje aj dvetisíckrát a bolo vidno, že je z nás nadšený. Povedal nám, že je to hongkongský štýl cvičenia," doplnil J. Hrankay. Veľmajster ho naučil štýl kopie a slivkového listu, Petra Kremeňa zase zostavu "opičia tyč". "Dovolím si tvrdiť, že na svete je veľmi málo ľudí, ktorý dokážu túto zostavu zacvičiť," hovorí sifu Hrankay. Rodina Lam je známa aj tým, že ovláda tradičný spôsob čínskej medicíny. "Jeden študent v Bytči mal problémy so zápästím. Učiteľ presne vedel, v čom je problém a zápästie mu rozmasíroval. Nakoniec sa pri lekárskej prehliadke ukázalo, že mal pravdu. Jeho brat hrával dlhé roky futbal a pre chronické problémy s kolenom musel prestať. Po konzultácii so sifum dnes opäť hráva," odpĺňa Hrankay. Oproti minulej návšteve sa žiaci veľmi zlepšili. Vtedy musel mnoho chýb opravovať, teraz bol prakticky bez práce. Na záver seminára predviedol učiteľ formu "dve dračie šable". Všetci, čo to videli, hovorili, že po nich prechádzali zimomriavky. "Číňania sú veľmi leniví. Dnes práve ľudia zo západu cvičia viac ako Číňania, ktorí tým boli povestní. Na západ od nás majú ľudia zase veľmi dobré informácie aj prostriedky, aby mohli navštevovať Hong Kong, ale ich cvičenie je veľmi slabé. Kung-fu berú skôr ako modernú záležitosť," porovnáva Ján Hrankay a dodáva: "Viem aj o prípade, keď Talianom ich cestu hradí mesto. Človek si to potom natoľko neváži, ako keď si musí na to sám zháňať peniaze. Naša mentalita je predsa len k východnej bližšie." Kung-fu vychádza zo života. Človek sa pri ňom postupne formuje. Napríklad je veľký rozdiel medzi kung-fu a karate. V karate existuje navonok postupnosť. Človek ako sa zlepšuje, dosahuje určité úrovne. V kung-fu žiadne opasky neexistujú, je to cvičenie bez konkrétneho vonkajšieho cieľa. Predovšetkým si pri ňom človek rozvíja vôľu, usilovnosť a trpezlivosť. "Človek musí byť doslova fanatikom. Cvičeniu musí venovať každú voľnú chvíľu. Študent, ktorý kung-fu prepadne, s ním žije. Keď má niečo rád, snaží sa to predsa vyhľadávať. Dnes mi volajú ľudia z Bratislavy, Košíc, Kežmarku. Pýtajú sa, či tam nemám školu. Ja si uvedomujem, že učiteľ musí cvičiť ešte oveľa viac, ako jeho žiaci. Musí ísť príkladom," povedal J. Hrankay. Podľa sifu Hrankaya dokážu Slováci prekonať sami seba. Na západe si vraj ľudia celkom neuvedomujú, akí by mohli byť dobrí. Asi preto, že všetko oveľa ľahšie dostanú. "Pred časom som chcel s učením skončiť. Volali mi študenti, aby som to nerobil. Bol som doslova v šoku, keď som videl, ako dospelí ľudia plakali. Slováci dokážu podstúpiť utrpenie spojené s cvičením," myslí si Hrankay. Cvičenie vraj pomáha lepšie sa vyrovnať so stresujúcimi situáciami. Učitelia sú však tiež len ľudia. "Určite majú posunutú hranicu v tom, že sa dokážu ľahšie ovládať. Vynikajú v tomto, iní zase v niečom inom. Netreba za tým hľadať nič mystické. Vidieť však na nich, že sú oveľa vyrovnanejší. Len tak ich niečo nerozhádže," doplnil na záver Ján Hrankay, ktorého v októbri pozvali na prvý medzinárodný turnaj kung-fu v Číne, spojený s prehliadkou legendárneho kláštora v Šaoline. Aj keď je turnaj podporovaný vládou Číny, musel odmietnuť. "Keď však bude platiť pozvanie aj na budúci rok, určite pôjdem."