O zdravie žilinských futbalistov sa stará už 20 rokov. Okrem toho je uznávaný ortopéd a sám o sebe tvrdí, že futbal aktívne nikdy nehral. Juraj Popluhár (na snímke) je aj napriek tomu neodmysliteľnou súčasťou kabíny MŠK Žilina, kde si dokáže oddýchnuť od bežných problémov.
Pán Popluhár, ste uznávaný ortopéd. Čo vás priviedlo k myšlienke starať sa o futbalistov? Pri futbale robím 20 rokov a vždy som po tom túžil. Vidím v tom určitý druh relaxácie. Pri futbale robím zároveň aj svoju prácu a som aj na futbale. Je to úplne iné ako v nemocnici. Ortopédia má v popise práce starať sa o pohybový aparát, preto si myslím, že som na správnom mieste, ak pomáham športovcom pri zraneniach rôzneho druhu.
Akí pacienti sú futbalisti? Nie sú to dobrí pacienti. Radi nedodržiavajú odporúčané pokyny. Možno je to veľakrát vynútené aj tlakom. Vypadnúť na dlhšiu dobu pre nich znamená vypadnúť z hry, kolektívu, prísť o peniaze. Tým, že včas na liečbu nenastúpia a nedodržiavajú ju, sa sami okrádajú o kratší čas liečenia. Zranenia sa potom opakujú. Je to bludný kruh. Opakujem ešte raz - futbalisti nie sú dobrí pacienti.
Ktorí z futbalistov sú najviac "rozsmradení" a ktorí bolesť nevnímajú? To je dosť ošemetná otázka. Nerád by som na ňu odpovedal konkrétne. Je medzi nimi dosť veľký rozdiel. Niektorí pociťujú bolesť a ujmu pri každom zranení a chorobe, intenzívne to prežívajú. Iní sa dokážu otriasť a ísť ďalej. Sú medzi nimi rozdiely ako aj medzi inými ľuďmi.
Mali ste už aj prípad, pri ktorom sa vám obrazne "vlasy na hlave zježili"? V rámci športovej medicíny nie. Videli sme v televízii Labanta, keď si pred pár rokmi zlomil predkolenie. Pre laika to môže vyzerať hrozivo, v ortopédii a traumatológii sú to však bežné zranenia. Nemyslím si, že som sa stretol s niečím takým, čo by ma bolo zaskočilo.
Veľa sa hovorí o tom, že obstrek je zázračný prostriedok na všetko. Využívate ho aj vy? Bolesť v momente úrazu je veľká a ako plynie čas, bolesť na ihrisku postupne doznieva. Lekár pomôže chladivým obstrekom. V prvom okamžiku pozitívne zasiahne. Veľakrát má však najmä psychický účinok.
Ako veľmi trpí zdravie pri vrcholovom futbale? Ja hodnotím vrcholový šport ako pozitívum. Tí, čo nešportujú, sú na tom omnoho horšie a vráti sa im to v neskoršom veku. V kvalite i dĺžke života. Ak mal však niekto zranenia s následkami, je to niečo iné. Stať sa to však rovnako môže aj v civilnom živote.
Mnohí odborníci tvrdia, že záťaž, ktorú musia futbalisti podstupovať, je niekedy až neznesiteľná a čudujú sa, kam až to môže viesť... Myslím, že záťaž, ktorú majú naši, je adekvátna. Tréneri sú múdri ľudia a robia to erudovane. Myslím si, že kolektív je nastavený tak, aby záťaž zniesol. Niekedy sa môže vyskytnúť niekoho momentálna indispozícia, takže si potrebuje oddýchnuť. Tréningy sú však vedené dobre a ak chceme dosahovať výsledky, musíme na sebe pracovať. Záťaž, ktorú majú, je primeraná a treba byť náročný.
Nastúpil niektorý z vašich pacientov na zápas aj napriek odporúčaniam, aby nehral? V minulosti boli také prípady. Stávalo sa, že hráči boli pod tlakom trénerov, nechceli prísť o miesto v zostave. Nešlo sa však o vážne zranenia, ale veľakrát si potom predlžovali drobné zranenia, ktoré prechádzali do chronicity. Boli to len drobné veci. Napríklad sa dohodneme, že hráč príde v piatok na kontrolu a on nepríde a už trénuje. Ak sa cíti dobre, je to v poriadku. Stávalo sa však aj to, že o týždeň sa vrátil znovu a doba liečenia sa predĺžila.
Pre futbalistov ste niekedy jediná osoba, ktorá dokáže zmierniť ich bolesť. Zverujú sa vám v takých momentoch so svojimi problémami? V takej chvíli sa rozprávame o všeličom. V tomto je však jednička náš fyzioterapeut Milan Skokan a masér Jaroslav Mintál. Oni sú s nimi denne a majú možnosť viac vnikať do ich psychiky a problémov, ktoré môžu ovplyvňovať ich výkonnosť.
Ako zvládate popri vašej náročnej práci venovať sa aj futbalu? Pre mňa je táto práca relax. Zmením myslenie, nie som pod takým pracovným tlakom. Skôr si myslím, že prísť na štadión, byť s kolektívom mi pomáha.
Hrávali ste niekedy aktívne futbal? Nie, nikdy som futbal nehrával. K futbalu som ako teoretický hráč vzťah nemal, ale páči sa mi byť pri tom. Som rád, že môžem pre Žilinu aj ja niečo urobiť. V mladosti som sa intenzívne venoval turistike a dodnes si chodím zabehať.
