O pocit súkromia sa cíti okradnutá Mária Bosiková z Tajovského ulice odvtedy, čo vedľa jej domu začala rekonštrukcia staršieho domu. "Odkedy sa začalo stavať na tom dome, nemám pokoj. Trápim sa, píšem žiadosti, ale nikto ma nepočúva. Som na všetko sama." Mária Bosiková je vdovou a deti do svojho sporu nechce zaťahovať. Všetko sa točí okolo rekonštrukcie stavby, ktorá stojí vedľa jej domu. V tomto roku stavba začala ožívať. V apríli na ňu bolo vydané stavebné povolenie a rekonštrukcia mohla začať. "Neviem to pochopiť, ako mohli dať to povolenie," hovorí Mária Bosiková. "Na stavbe smerujú okná priamo na môj dom, na tej strane mám vstup do domu a balkón s presklenými dverami. Budeme si hľadieť priamo na seba? Vzdialenosť medzi stavbami musí byť podľa vyhlášky minimálne 7 metrov, čo tu nie je dodržané. Znížená môže byť táto vzdialenosť len v prípade, že v žiadnej z protiľahlých stien nie sú okná. Ale to nie je pravda! Nechápem, prečo nemohli byť okná nasmerované do ulice, tak ako mám ja aj väčšina tunajších obyvateľov. Doteraz som si tu žila dobre - a teraz príde toto." Tento názor prejavila aj v odvolaní proti stavebnému povoleniu, ktorý v máji adresovala na Mestský úrad, oddelenie územného plánovania a stavebného poriadku. Na stavebnom konaní odmietla podpísať zápisnicu. Okrem námietky k orientácii okien žiadala odstránenie prípojky, vedenej z jej strechy na stavbu. Staviteľom je Eduard H., ktorý kúpil dom na jeseň minulého roku a má na vec svoj pohľad: "Schválne som osobne meral vzdialenosť medzi domami a nie je pravda, že je menšia ako 7 metrov. V najužšom bode je to presne 7,27 metra. Ja som sa snažil dohodnúť, ale to nejde." Eugen Kozáček, vedúci oddelenia územného plánovania a stavebného poriadku na MÚ v Žiline, hovorí: "Stavebné povolenie na uvedenú stavbu nenadobudlo zatiaľ právoplatnosť." Napriek tomu však práce na stavbe prebiehajú. "Žiadala som vysvetlenie, prečo rekonštrukcia na dome pokračuje, keď sa k mojej námietke konajúci orgán ešte ani nevyjadril. Pripadá mi to arogantné. Alebo je to naozaj tak, že stačia známosti a všetko sa dá?" pýta sa M. Bosiková. "Na základe podnetu Márie Bosikovej sme vykonali obhliadku predmetnej stavby, kde sme zistili, že stavebné práce skutočne prebiehajú," hovorí E. Kozáček. "Využili sme ustanovenie stavebného zákona a s okamžitou platnosťou sme nariadili zastavenie ďalších stavebných prác." Pokračovať v nich nemožno až do konečného právoplatného rozhodnutia. "Čo sa však už teraz zmení? Stavba je už predsa uprostred rekonštrukcie. Navyše, aj napriek rozhodnutiu stavebného úradu tu stále stavajú," podotýka M. Bosiková. "Nejde mi o to, aby som sa hádala. Moje súkromie však bolo narušené. Podľa zákona stavba musí zodpovedať požiadavkám na zachovanie pohody bývania. Chcem len dôstojne žiť." E. Kozáček podotýka: "Zákon, ktorý spomína Mária Bosiková, sa však týka nových stavieb, nie rekonštrukcie pôvodných. Na novú stavbu by sme takéto povolenie nikdy nevydali. Ale čo robiť s tým, že dom tam už stál? Zákon navyše síce spomína takzvanú pohodu bývania, ale nijako bližšie ju nešpecifikuje. Operovať týmto nemá podľa môjho názoru veľkú nádej na úspech." Ako to teda skončí? "Eduard H. si neprevzal rozhodnutie, ktoré mu bolo doručené mestskou políciou," potvrdzuje náčelník mestskej polície Žilina Miloš Michelčík. "Neprevzal som rozhodnutie jednoducho preto, lebo som tu nebol a manželka bola odcestovaná," vysvetľuje Eduard H. "Samozrejme, že si ho prevezmem. Vec je na krajskom úrade a očakávam, že sa už raz a navždy vyrieši. Nechcem sa k tomu v tomto stave veci viac vyjadrovať." Faktom podľa neho je, že ide len o rekonštrukciu domu a okná sú tam, kde vždy boli, rovnako, ako je samozrejmé, že na stavbe je hluk, keďže sa tam pracuje. Na záver sporu bude treba ešte počkať. Už teraz je však pravdepodobné, že ani záverečný verdikt nebude asi poslednou bodkou v susedskom vzťahu na Tajovského ulici.
