V severozápadnej časti Slovenska, juhozápadne od okresného mesta Žilina, v malebnom údolí leží obec Podhorie. Obklopená vencom hôr. Jej prírodný charakter podčiarkuje aj p
Práca s ľuďmi je ťažká a časovo náročná, ale určite stojí za to
Prečo ste sa rozhodli kandidovať v doplňujúcich voľbách? Po prvé preto, že ma po smrti môjho predchodcu Jána Masného oslovili ľudia. Ďalším dôvodom boli problémy s vodou v obci, ktoré sa aj mňa bytostne dotýkali a napokon aj preto, že v mojej práci v družstve som už nevidel žiadnu perspektívu. Zvolili ma a ja sa snažím robiť svoju prácu v prospech mojich spoluobčanov, najlepšie ako viem.
Aké bolo vaše prvé stretnutie s tvrdou realitou? To by som nerád komentoval. Predstavoval som si to inak. Starostovanie je naozaj tvrdá a časovo náročná robota. Už samotná práca s ľuďmi je veľmi ťažká. Môžete robiť čokoľvek, všetkým vyhovieť nedokážete. To iste potvrdia aj všetci ostatní starostovia.
Skúste zhodnotiť prvých desať mesiacov vášho pôsobenia vo funkcii starostu. Od samého začiatku som sa začal venovať problémom s pitnou vodou. Prakticky hneď na druhý deň po nástupe do funkcie. Po prvom obecnom zastupiteľstve sme začali legalizovať rezervoár, ktorý tu stojí už 40 rokov. Museli sme získať súhlas ľudí, na ktorých pozemkoch stojí, ďalej vlastnícky list, vyňať toto miesto z pôdneho fondu. Dnes je situácia taká, že sme začali s výberovým konaním firmy, ktorá nám bude robiť nový vrt. Podľa štúdií geológov by mal byť dostatočne výdatný, to znamená horný stĺpec dvadsať metrov a minimálne päť litrov za sekundu, tak dostaneme vodu do existujúcich dvoch vodovodov, ktoré máme a poprepájame ich medzi sebou. A potom začneme hľadať nejakého šikovného projektanta, ktorý by nám urobil rekonštrukciu vodovodu a vodovodného potrubia po celej obci. Samozrejme, prvým predpokladom sú financie. Už teraz šetríme každučkú korunu a spoliehame sa aj na európske fondy. Taký trend je však na celom Slovensku. Budeme potrebovať aj nový rezervoár, pretože tie dva, čo máme, sú v dezolátnom stave. Všetko je to pieseň budúcnosti.
Aká je momentálna situácia obyvateľov v zásobovaní vodou? Podhorčanom nevadí, keď prší. Pokiaľ totiž prší, je to záruka toho, že voda bude. Keď prestane, čo i len na dva-tri dni, voda postupne tiecť prestane. Minuloročné leto, to bola katastrofa. Obyvatelia bytoviek na dolnom konci nemali vodu vari tri mesiace. Nosili si ju v bandaskách, vedrách. Z horného konca, od príbuzných, od kamarátov. Museli sme zabezpečovať aj vodu pre školu. Kúpili sme bandasky, skrátka, robili sme, čo sa dalo.
Voda je určite najväčším problémom vašej obce. Ale iste vás čakajú aj ďalšie veci, ktoré treba riešiť alebo dotiahnuť do konca. Ďalším problémom sú cesty. Tie v centre obce sú skutočne v katastrofálnom stave. Lenže musíme rozmýšľať ekonomicky. Pokiaľ začneme s realizáciou a rekonštrukciou vodovodu, všetky vedenia pôjdu po cestách. Dať sa teraz do opravy ciest by nemalo význam a stálo by to veľa peňazí. Pokiaľ sa nevyrieši voda, je zbytočné investovať peniaze do ciest. Chceli by sme aj zveľadiť stred obce, skultúrniť ho, vyčistiť a opraviť rigoly. Tak, ako by to malo byť. Vrátane úpravy zelene a výsadby stromov okolo obecného úradu.
Sviatočne na ihrisku i v kostole
Cyrilo-metodské hody sú v Podhorí tradícou. Nebolo tomu inak ani v tomto roku. Začali v nedeľu 4. júla na ihrisku. Členovia futbalového oddielu ŠK Podhorie pripravili futbalový turnaj O putovný pohár starostu obce, dokonca medzinárodný, pretože naň prišlo i moravské mužstvo z Vidče, ktoré sa napokon stalo víťazom turnaja. Ďalšími účastníkmi boli tímy z Hôrok a Lietavy. Populudní hody pokračovali zábavou v centre obce. Jej organizátormi boli zasa členovia miestneho Dobrovoľného hasičského zboru. "Na zábavu prišlo vari osemdesiat percent našich obyvateľov. I staré babky, ktoré ma ešte aj dnes zastavujú na ulici a hovoria, ako dobre sa zabavili. Tak to na hody má byť," zasmial sa starosta Pavel Masný. Cyrilometodské hody vyvrcholili v pondelok slávnostnou sv. omšou, ktorú celebroval kaplán Peter Blahovec.
Oslavy v znamení futbalu, poľovníckeho gulášu a dobrej zábavy
Teplička nad Váhom - V sobotu 10. júla od skorého rána žila Teplička nebývalým ruchom. Do obce prišlo niekoľko autobusov s dvoma vekovými garnitúrami futbalistov. Začal sa slávny futbalový Turnaj Tepličiek 2004. Jeho výsledky sme vám priniesli už v minulom čísle. A kým futbaloví fanúšikovia prežívali na ihrisku pekné i napínavé chvíle, otvorili v Obecnom dome výstavu ručných prác obyvateľov Tepličky, ale aj výstavu diplomov a ocenení žiakov ZŠ a výstavu listín z histórie obce. V parčíku na námestí sa výsledkami svojej práce pochválili drobnochovatelia i pozvaní ľudoví remeselníci. Z diaľky voňal srnčí guláš, ktorí pripravovali členovia PZ Dubeň pod vedením Juraja Štefúňa. "Už varíme druhý kotol," pochválili sa nám mládenci v zelenom. Medzitým sa v športovom klube stretli na obede starostovia Tepličiek. "Som veľmi rád, že sme sa takto stretli a že naše priateľstvo sa utužuje," skonštatoval starosta Tepličky nad Váhom Tibor Mintál predtým, ako si so svojimi kolegami vymenili darčeky. "Na Slovensku sú štyri Tepličky. Ozvala sa nám aj jedna z Čiech, až spoza Prahy, dúfam, že v najbližšom čase sa nám podarí stretnúť sa aj s nimi. Potom by už turnaj mohlo hrať päť mužstiev," prezradil nám Tibor Mintál. Popoludní sa začal na námestí v Tepličke aj bohatý kultúrny program, ktorý moderovala poslankyňa OZ Kamila Dubovická. Vystúpili v ňom deti z materskej i základných škôl, cirkevný spevokol pod vedením Štefana Poljaka, spevokol mladých s Pavlom Holešom, folklórna skupina Straník pod vedením Ľudmily Gulášovej a FS Blanciar s umeleckým vedúcim Tiborom Mahútom. Zo slávnosti mali veľkú radosť i deti. Na Záhumní sa mohli povoziť na koníkoch, upútalo ich vystúpenie sokoliarov sv. Bavona z Banskej Štiavnice, ktorého členkou je aj Tepličanka Janka Šmehýlová. V areáli materskej školy sa v rámci akcie Teplička deťom zasa súťažilo o sladké odmeny. Nuž a aké by to boli slávnosti bez dobrej zábavy. Tá bola pod réžiou poľovníkov tiež na námestí a podľa zaručene nezaručených informácií sa jej účastníci rozchádzali až s ranným rozbreskom.
Jednou vetou...
•Malebné údolie, v ktorom leží Podhorie, bolo osídlené odpradávna, v odkrytom profile kameňolomu v lokalite Skalité sa dá predpokladať malé opevnenie z neskorej doby kamennej.
•Obec sa prvý raz spomína až v roku 1397, ale už v roku 1393 mala svoje meno - Pothora.
•Vznik samostatnej obce sa datuje do obdobia, keď kráľ Žigmund Luxemburský dal Lietavský hrad za záložnú sumu 6 000 zlatých svojmu oddanému služobníkovi Deziderovi Kapolayovi.
•Zo zachovaných listín sa dozvedáme, že v roku 1869 tu žilo 225 obyvateľov.
•Miestne časti sa nazývajú Jarčeky, Podhorský mlyn, Šiškovec, Zámostie.
•Z histórie obce sú známe dve pečate, na prvej z 18. storočia je vysoký strom medzi lemešom a čerieslom, na druhej, ktorá je asi o sto rokov staršia, je jedľa.
•Na erbe obce boli vyobrazené tri bralá, z prostredného vyrastá strom.
Turistické chodníčky
Obec Podhorie ponúka skvelé možnosti na letnú turistiku. Medzi najzaujímavejšie trasy patria chodníky na Lietavský hrad. Značkovaným chodníkom z centra dediny trvá cesta asi 15 minút, je pohodlná, vedie nenáročným terénom a poskytuje krásne výhľady do okolia. Z Podhoria sa dá prejsť cez Babkov a sedlo Patúch aj do kúpeľného mesta Rajecké Teplice. Azda najatraktívnejšou trasou je prechod z centra obce cez Súľovské skaly až do Súľova. Tí náročnejší turisti môžu túto túru spojiť s jednou z predchádzajúcich, ak použijú ako východiskové miesta Lietavu - Majer alebo Rajecké Teplice.
S vlastnými novinami
S príchodom roku 2004 dostali obyvatelia obce Podhorie aj malý darček. Obecný úrad začal pre nich vydávať vlastné noviny Podhorský hlásnik. "Pôvodne to mal byť občasník, ale zatiaľ sme vydali sedem čísel, to znamená každý mesiac jedno," pochválil sa nám starosta Pavel Masný. V tom poslednom sme si prečítali niečo o vierozvestoch sv. Cyrilovi a Metodovi, ktorým je zasvätená miestna kaplnka, našli sme tu informácie o primičnej omši Michala Masného, bola tu i povesť o vzniku Podhoria. "Chceme všetkých občanov obce informovať o tom, čo sa u nás deje, a svojou troškou pomôcť vybudovať z Podhoria jednu veľkú rodinu," povedala nám jedna z jeho autoriek Zuzana Masná. Tou druhou je Eva Masná. Ostatné Podhoria Na Slovensku sú ešte ďalšie štyri obce s menom Podhorie. Dve z nich sú v okrese Považská Bystrica, ďalšie v okrese Senica nad Myjavou a to posledné v okrese Žiar nad Hronom. "Stálo by za to zorganizovať spoločné stretnutie. Možno sa do toho pustíme práve my," uvažuje starosta Podhoria z okresu Žilina Pavel Masný. Láska zakliata do kníh Kultúrny život v Podhorí nie je celkom taký, aký by si ho vedenie obce predstavovalo. Všetko však závisí od financií a tých je pre kultúru žalostne málo. "Pravidelne robíme oslavy Dňa matiek, stretávame sa s dôchodcami, pre deti pripravujeme karneval i oslavy MDD. Tie tohtoročné nám nevyšli, ale určite im to vynahradíme," dozvedeli sme sa od Anny Horčičákovej (na snímke), ktorá je pracovníčkou Obecného úradu a zároveň vedie aj miestnu knižnicu. Na slávnosti vystupujú deti z materskej a základnej školy, na pozývanie iných súborov nemajú peniaze. Kedysi sa tu hrávalo aj ochotnícke divadlo. S inscenáciou Kubo dokonca vyhrali krajskú súťaž. Keď niektorí členovia súboru odišli, divadlo sa rozpadlo. Pri rozhovore s Annou Horčičákovou nám bolo hneď jasné, že jej najväčšou láskou je práve knižnica, ktorá dosahuje dobré výsledky. Knižničný fond tvorí asi 4 000 kníh, minulý rok kúpili 38 nových kníh za 6-tisíc korún. Ročne z nich požičajú okolo 2 500. Čitateľov majú dovedna 126, takmer štvrtinu obyvateľov obce. "Deti majú záujem o rozprávkové knihy, ale aj o klasickú literatúru, ktorú potrebujú do školy. Najviac ma trápi, že na trhu je málo poézie. Problém je vybrať báseň napríklad na Hviezdoslavov Kubín. Veľa sa požičiavajú aj rôzne encyklopédie," hovorí Anna Horčičáková. Do knižnice chodí viac detí, aj vďaka každoročnej akcii pre deti z materskej školy. Tie prídu do knižnice a Anna Horčičáková im rozpráva rozprávku o knihách. A dostanú možnosť prísť s rodičmi na zápis do knižnice. Podobné podujatie robí aj pre prvákov.
Stále spomínajú
Ešte aj dnes obyvatelia Podhoria s úctou spomínajú na Jána Masného, ktorého si v decembri 2002 zvolili prvýkrát za starostu. Jeho starostovská kariéra bola veľmi krátka. Prvého januára začal vykonávať svoju novú funkciu, 8. februára 2003 ho skosila neľútostná smrť. Plánov mal veľa, nestačil z nich uskutočniť nič. Až do doplňovacích volieb v októbri 2003 ho zastupoval Stenchlák, ten sa však kandidatúry vzdal. A tak sa o priazeň svojich spoluobčanov uchádzali traja kandidáti. Víťazom volieb sa stal terajší starosta Pavel Masný, ktorý nám povedal: "Janko Masný bol môj kamarát, hrávali sme spolu aj futbal. Som rád, že môžem pokračovať v práci, ktorú on nestihol ani poriadne začať."
