„Nie je tu už prakticky nikto,“ hovorí Viliam Nevický. „Zostala tu len stráž, ktorá na to dozerá. Občas odoženiem Rómov, inak nič. V noci púšťame do areálu strážneho psa.“ V. Nevický stráži farmu, ale často funguje najmä ako informátor. „Každú chvíľu tu niekto telefonuje, ľudia sa pýtajú na kurence. Musím im vysvetľovať, že tu už nepochodia, všetko je preč. Ľudia z okolia si navykli na farmu.“ Na potvrdenie jeho slov priráža v areáli okoloidúci bager a vodič sa pýta to isté, čo všetci. „Akože nemáte kurence? V okolí už nie je žiadna farma s kurencami?“ Šofér sklamane odchádza. Farma kurčiat v Budatíne nie je jediná, ktorú postihla likvidácia. Patrí do komplexu takzvaného Školského majetku (ŠK) Žilina, spolu s Farmou hovädzieho dobytka v Brodne, Farmou ošípaných vo Vraňom, Zoo úsekom v Zástraní a sídlom v Zádubní. Vedúcim kuracej farmy v Budatíne je Peter Sedlačko - pracuje tu od roku 1971. „Situácia sa zhoršila aj vďaka dvom suchým rokom za sebou. Prejavilo sa to aj na našom výsledku. Bol to dôvod, pre ktorý mohli do nás začať pichať... Farma dostávala od štátu dotácie. Tie boli pozastavené. To znamenalo prakticky koniec existencie. Posledné sliepky opustili farmu 4. júna.“ Predtým tu mali okolo 4000 sliepok, podľa Petra Sedlačka dokázala každá počas doby znášky 40 týždňov zniesť 160 vajec. Ďalšie farmy produkovali ošípané či hovädzí dobytok. „Odoberali od nás ľudia z okolia, ale aj Hyza. Môže to znamenať citeľný výpadok na trhu,“ hovorí P. Sedlačko. „Tým, že sme boli ŠK, poskytovali sme možnosť odbornej praxe študentom Strednej poľnohospodárskej školy, pre ktorých to všetko vlastne bolo zriadené. Mali tu aj učebňu, ťažko povedať, kde teraz zoženú náhradu.“ Stredná poľnohospodárska škola v Žiline prišla o možnosť odbornej praxe, no počas prázdnin sme vedenie školy nezastihli so žiadosťou o vyjadrenie. 
Zrušenie fariem má aj sociálny dopad - 60 tunajších zamestnancov prišlo zo dňa na deň o prácu. Na farmách zostali už len strážnici. Miroslav Glonek, riaditeľ ŠK, sa k veci odmietol vyjadriť: „Nebudem sa k tomu vyjadrovať, nemám k tomu čo povedať okrem nadávok.“ Vo štvrtok 29. júla usporiadali prepustení zamestnanci rozlúčkový guláš. O emócie nebola núdza, oči slzili. „Mnohí sme tu pracovali celý život, boli sme dobrý kolektív,“ hovorí dojička Anna Vállová. „Neprišli sa s nami ani rozlúčiť, dali nám len výpovede do rúk. Nikoho to nezaujíma. Čo budeme teraz robiť? Kto nás zamestná pár rokov pred dôchodkom?“ Zootechnička Mária Frnčová podotýka, že len hodnota 88 kusov dojníc a jalovíc z farmy v Brodne presahuje milión korún a 350 oviec má hodnotu 700 000 korún: „Dobytok v týchto dňoch odvážajú preč, do Demänovej pri Liptovskom Mikuláši. Aj chlapi pri tom plačú.“ Vedúci farmy v Brodne Ján Barčík podotýka: „Chodí tu odhadca, zisťuje hodnotu majetku. Všetci sme dostali výpoveď, nikto nám však o tom nevie nič povedať. Vonku pritom zostalo 150 hektárov zasiatych obilnín, ďalej kukurica a krmoviny - kto to pokosí?“ Zamestnanci majú pocit, že sa stali obeťou vyšších záujmov. „Hovoria nám, že sme vyrábali dlh, ale prečo z toho potom nevyvodili dôsledky pre zodpovedných?“ pýta sa Anna Vállová. Nehnuteľný majetok fariem - pozemky a budovy - patrí Slovenskému pozemkovému fondu (SPF). Hnuteľný majetok prešiel pod Žilinský samosprávny kraj, ktorý sa stal jeho zriaďovateľom. Podľa našich informácií sa pred časom o farmy zaujímal predseda žilinského VÚC Jozef Tarčák. Niekoľkokrát ich podľa nášho zdroja navštívil aj Tarčákov krajan Milan Mišánik z oravského Hruštína. Ten figuruje ako predseda družstva Dakna z Námestova, ktoré malo záujem o farmy. „Chodili tu často, vraj boli priatelia, ale po Tarčákovej autonehode odrazu všetko skončilo. Už sa tu neukázal,“ potvrdil nám náš zdroj, ktorého meno máme v redakcii. Zamestnanci nám predložili svoj podnet na prešetrenie postupu VÚC pri likvidácii ŠK. Odôvodňujú to najmä: „na základe uznesenia ŽSK 20. apríla, kde zastupiteľstvo ŽSK rozhodlo, že ŠK bude ponúknutý do prenájmu a v prípade, že sa prenajímateľ nenájde, bude podaný návrh na vyradenie zo siete školských zariadení. Na nasledujúcom zastupiteľstve ŽSK 23. júna bolo už toto vyradenie odsúhlasené, pretože sa vraj nájomca nenašiel. Kde však bolo zverejnené výberové konanie a oznámenie o možnosti prenájmu?“ V tejto súvislosti je zaujímavou okolnosťou, že riaditeľom SPF je Juraj Akantis - a za VÚC, odbor školstva, jeho manželka Akantisová. Tá to však odmietla: „Rozhodne popieram akýkoľvek stret záujmov.“ SPF na vypísanie výberového konania však nemalo dôvod, pokiaľ ŠK, s ktorým majú uzavretú zmluvu, právne existuje. „Kto sa nás zastane?“ pýtajú sa prepustení zamestnanci. Sĺz však majú stále viac ako odpovedí.
