Františka Kubicová, Elena Frnčová, Viera Kubicová a Oľga Ciesarová - tie všetky sa s nepríjemnou realitou potýkajú deň čo deň. „Cesta je rozkopaná, rozbitá. Aká pritom bola kedysi...“ spomína si Viera Kubicová. „Kedysi úhľadné prostredie sa zmenilo na nepoznanie. Navyše, nejde tu len o to, ako cesta vyzerá, je to tu aj nebezpečné.“ Začiatku cesty totiž kraľuje jama zakrytá plechom, ktorá akoby čakala, kedy sa preborí pod kolesom auta, možno aj bicykla. „Začalo to už pred rokom a doteraz sa to nezlepšilo,“ hovoria obyvateľky ulice. Dcéra Eleny Frnčovej, Magda Kuviková, sa rozhodla konať. Za matkou často chodieva a situáciu pozná na vlastnej koži: „V roku 2003 sa tu začalo s výstavbou nového vodovodu,“ hovorí M. Kuviková. „Severoslovenská vodárenská spoločnosť v Žiline (SVS) vykopala prepojovaciu jamu, ktorá je dodnes otvorená. V júni som napísala sťažnosť, ktorú som adresovala na Slovenskú stavebnú inšpekciu v Žiline.“ Hoci odpoveď doteraz nedostala, jedna jama na križovatke bola zasypaná. Diera v zemi, ktorú chráni len plech, je na ceste ďalej. Rozširuje sa, nebezpečenstvo sa zvyšuje. „Moja sťažnosť sa týkala SVS-ky, ktorá s tým nič neurobila, ale aj firmy, ktorá na tej istej ulici rekonštruuje bývalú tenisovú halu. Jamu, ktorú v apríli vykopali na križovatke pre kanalizačnú prípojku, síce po mojej sťažnosti zasypali, ale rovnako znečisťujú ulicu v súvislosti so stavbou. Keď sa ozvali ľudia, pracovník niektorého dodávateľa sa im iba vysmial. Stavenisko nie je označené informačnou tabuľou s označením údajov, investora či dodávateľa, ani nevieme, komu sa máme poďakovať za tento stav.“ Podotýka, že o uvedenom stave informovali aj úrady, ale ich telefonické sťažnosti zostali bez odozvy. Jama je v ceste stále. Generálny riaditeľ SVS v Žilina Miroslav Kundrík nám potvrdil, že na ulici v jeseni minulého roku realizovali práce s prekládkou vodovodného potrubia, v rámci ktorej rekonštruovali aj prípojky pre rodinné domy: „Zostáva nám urobiť ešte 5 prípojok. Robíme aj prepojenie šachty do vedľajšej ulice, čo by sme mali dokončiť do septembra. Preto sme jamu nezasypali, ale zastabilizovali sme ju. Situáciu mohol skomplikovať fakt neďalekej stavby, na ktorej začali práce, čo mohlo narušiť aj stabilitu vozovky. Dal som pokyn, aby jamu opäť zastabilizovali, čo sa aj stalo, teraz je už aj ohradená a finálne práce by sme mali dokončiť do konca septembra.“ Je to najvyšší čas, lebo po ulici sa začínajú preháňať potkany a Františka Kubicová, ktorá má dom najbližšie k jame, má s nimi veľké starosti: „Chodia mi po záhrade, každý deň im musím dávať otravu, ale stále ich je veľa... Viete, koľko ma stojí len tá otrava? Keď kŕmim sliepky, musím stáť pri nich, inak by im to potkany všetko zjedli.“ Aj ďalší obyvatelia ulice vraj videli potkany. Medzi sebou si kladú otázku, kedy to už všetko skončí a ulica bude znova ako predtým.
Autor: tr