„Pochádzam z hudobníckej rodiny, hudbu a tanec mám v génoch,“ povedala nám pri stretnutí Ingrid Rácová, zakladateľka a umelecká vedúca tanečného súboru Románo Súno (rómsky sen) zo Žiliny.
„Súbor vznikol v roku 1998, začínali sme v Bábkovom divadle. Za tých šesť rokov sa členská základňa zmenila, dnes chodí do súboru asi desať mladých ľudí,“ s miernym sklamaním pokračovala Ingri Rácová. Ako inak, aj jej súbor trpí veľkými finančnými problémami. Priestory na nácvik majú v Krajskom úrade Žilina, spolupracujú aj s Regionálnym osvetovým strediskom a Maticou slovenskou. S ROS
a Nadáciou Lúč sa zapojili aj do osvetovej činnosti v školách
v rámci projektu Siločiary nádeje.
„Našich členov vedieme k tomu, aby nezanedbávali svoje školské povinnosti, rozprávame sa s nimi o živote, učíme ich komunikovať s inými ľuďmi, predstavujeme im rómskych básnikov, rozprávkárov a hudobníkov. Za tých niekoľko rokov sme o pomoc požiadali viaceré firmy, nadácie i občianske združenia. Väčšinou ostalo len pri sľuboch. Vystúpenia totiž môžeme robiť len s účasťou sponzorov, rodičia našich členov nie sú schopní finančne prispievať. Sú zo sociálne slabších rodín. Tu by som chcela spomenúť Martina Krížika, Miloša Klimašovského, Štefan Šálka, pána Balvana a ďalších, ktorí nám veľmi pomohli,“ poďakovala Ingrid Rácová. Pred niekoľkým i dňami sa súbor Románo Súno predstavil návštevníkom etnografického múzea v Jahodníkovom háji pri Martine na podujatí Theprindžarel pes (Spoznajme sa).
