So vstupom Slovenska do Európskej únie sa sprísnia podmienky pochovávania mŕtvych do zeme,“ hovorí Vincent Francl, majiteľ firmy Funeral, s. r. o., v Žiline. Podľa jeho slov doby, kedy baoli predstavitelia cirkvi proti kremácii, pominuli. Vraj aj o päťdesiat rokov sa bude dať podľa záznamov zistiť presný deň či hodina spopolnenia. Pec je totiž riadená počítačom. „Chceli s nami spolupracovať aj firmy z Poľska. Museli sme ich však odmietnuť. Išlo by totiž za mesiac asi o dvesto kremácií navyše. Potom by sme nemohli poskytovať promptné služby klientom z nášho kraja, museli by na spopolnenie svojich blízkych pomerne dlho čakať,“ hovorí V. Francl. Žilinské krematórium je v prevádzke non stop. Krematórium v Žiline otvorili 12. februára 2002 a odvtedy spopolnili asi 1 300 mŕtvych. Pre ilustráciu, spopolnenie vyjde asi na 3 900 korún. V cene je okrem samotnej kremácie aj úprava popola, obal a ďalšia manipulácia
s urnou, kým je pripravená na výdaj. Funguje tu zatiaľ jedna pec, ktorá kapacitne stačí. Denne sa v nej môže spáliť 20 nebohých.
Na Kysuciach až taký veľký záujem o kremácie nie je, aj keď ich počet stúpa. Majiteľ pohrebnej služby z Turzovky Ján Bytčánek tvrdí, že podľa ich štatistiky až 98 percent Kysučanov dáva prednosť pochovávaniu do zeme. Spomína aj na zákazníkov, ktorí mali zvláštne požiadavky. Jeden dedko si napríklad prišiel kúpiť rakvu dopredu, pretože sa obával, že príbuzní by mu nekúpili „poriadnu“. Dokonca si ju chcel odviezť vlakom. Bez potvrdenia o obhliadke mŕtveho však svoj „tovar“ zásadne nepredávajú. Nevyhoveli ani recesistovi, asi 30-ročnému mladíkovi, ktorý ich prišiel poprosiť, aby ho odfotografovali v truhle.
Pred rozdelením republík väčšinou vozili zomrelých na spopolnenie do Ostravy. Potom do Banskej Bystrice. Krematórium v Žiline kvôli bližšej doprave ušetrí rodine zomrelého niekoľko stoviek korún.