Grantový systém sme spolu s Petrom Fiabáne vymysleli preto, aby mesto pomohlo Žilinčanom realizovať ich projekty, aby bolo viac financií na kultúru, vzdelávanie, šport a sociálnu oblasť, a tiež preto, aby si ľudia v Žiline postupne začali zvykať, že rozdeľovať peniaze mesta transparentným spôsobom je ten najnormálnejší spôsob, ako sa zaradiť medzi civilizovaných ľudí.
Čomu sa venujete v súčasnosti?
Zisťujem, že syn Daniel má už štyri zuby a obdivujem svoju ženu za jej trpezlivosť a ďakujem jej za všetko, čo teraz musí stihnúť bez mojej pomoci. Už mesiac takmer non-stop pripravujem Žilinský literárny festival, ktorý bude prebiehať 11. až 17. októbra v Žiline.
Čo sa vlastne v meste bude diať?
Prídu sem zaujímaví spisovatelia a muzikanti: Daniel Hevier,
Daniel Pastirčák, Marián Varga, Ľubomír Feldek, Pressburger Klezmer band, Dušan Dušek, Dušan Mitana, Egon Bondy, Jana Juráňová, Daniela Kapitáňová, Uršula Kovalyk a mnohí ďalší. Žilinský literárny klub bude krstiť moju knižku Pes na mesiaci, na Stanici Truc Sphérique v Záriečí sa odohrajú koncerty, stretnutia a happeningy. Každý deň bude niečo zaujímavé v AF Café. Pricestujú tam napríklad ľudia zo slovenských literárnych klubov. Bude sa vyhodnocovať súťaž O dúhovú lampu z Krajiny Zázračno, na rad príde aj žilinský kabaret Bugrišov návrat, budú sa konať workshopy v Žilinskej knižnici, Žilinských novinách, nedá sa to vymenovať všetko, dovedna sa tu odohrá 26 hlavných podujatí, 11 literárnych výstav a 10 ďalších sprievodných akcií. A v žilinských kostoloch budú nedeľné modlitby za básnikov a spisovateľov.
Čo vás viedlo k myšlienke usporiadať v Žiline festival tohto formátu?
Bratislavskí kamaráti Vlado Michal z Kníhkupectva Artforum a Juraj Kušnierik zo známej relácie Spod lampy sa ma jedného dňa spýtali, či by som im nepomohol zorganizovať literárny festival v Žiline, no a mňa nebolo treba dvakrát presviedčať. Mám rád knižky a ľudí.
Aký bude mať prínos festival pre mesto? Neskončí to jedným festivalom?
Vždy je dobré, keď majú ľudia trochu pozitívnej inšpirácie. Stretnutia s niekým, kto je múdry a dobrý, majú pre mňa veľký zmysel. A takí prídu na festival. Podujatie prináša aj možnosť tvorivého písania pre študentov stredných a vysokých škôl. Ďalej, nie každý deň prichádzajú do žilinských škôl osobnosti slovenskej literárnej scény. To, že veľa ľudí od kočíka až po tretí vek má možnosť byť chvíľku so slovom - písaným i hovoreným, to je šanca, aby sme boli kultúrnejší. A byť kultúrnejší - to je beh na dlhé trate. Aj preto by som bol rád, keby sa festival stal tradíciou.
Prečo to robíte?
Pretože mám rád ľudí a veľa ľudí mi pomáha aj pri organizovaní festivalu: rodina, bratia, priatelia, kamaráti, kolegovia. Robím to, čo ma baví a to, čo má pre mňa zmysel, a keď sa pritom stretávam s úžasnými ľuďmi, som šťastný a spokojný s mojím životom. Je fakt, že sa niekedy musím stretávať aj s „tukanmi“, ktorí kašlú na lásku, na nehu, na pravdu a na kultúru. No to sú len epizódky, aby som si uvedomil, že treba žiť obidvomi nohami na zemi. A všetci tí, o ktorých si myslím, že sú tukani, mi nastavujú zrkadlo mojich vlastných nedokonalostí a tukanstiev. A aby som nezabudol, festival robím aj preto, že môžem zase na mesiac uživiť moju rodinu, keďže žijem na voľnej nohe.
Čo by ste si želali od festivalu najväčšmi a čo naopak najmenej?
Najviac si prajem, aby festival ľuďom pomohol, aby ich pohladil alebo rozosmial alebo priviedol k čítaniu či premýšľaniu o tom ako lepšie žiť. Bol by som trochu smutný, keby to tak nebolo.
Čo urobíte ako prvé, keď festival skončí?
Sľúbil som mojej štvorročnej dcére Dorotke, že sa s ňou tri dni budem hrať.
