Aká bola prvá kniha, ktorá ťa zaujala?
LUCIA: Keď som bola v najsilnejšom štádiu puberty, tak ma naozaj zaujala Dr.Quinnová. Čítala som ju ako bláznivá, všetky časti aj niekoľkokrát.
SAŠA: Leporelá. Sú úplne skvelé. A tiež sa mi páčili príbehy o Lily, ale neviem si spomenúť na presný názov. Viem len, že chodila zbierať vajíčka.
Kde najradšej čítaš?
LUCIA: Keď ma niečo zaujme, tak to čítam všade a stále. Ale inak najradšej doma v teplej posteli.
SAŠA: V posteli. A všelijako sa pri tom prevraciam. Nerada čítam v sede.
Prečo čítaš?
LUCIA: Mám na to dva dôvody. Prvým je potreba vzdelávať sa a druhým môj záujem o knihy.
SAŠA: Aby som sa dozvedela niečo nové. Niekedy síce musím, ale väčšinou čítam z vlastnej vôle. Mám rada príbehy s pointou, najmä ak potom o nej môžem premýšľať. Taktiež sa rada prenášam do deja. Keď chce človek uniknúť z reality, predstavuje si, že je na mieste hrdinu.
Akú knihu by si nikdy nečítala?
LUCIA: Nikdy by som nečítala historické knihy, pretože je tam veľa faktov. Samé roky. A ja dejepis nemám rada.
SAŠA: Taká kniha asi neexistuje. No, možno anglický slovník alebo hrubú encyklopédiu.
Čo by si odkázala slovenským spisovateľom?
LUCIA: Aby písali veľa, veľa, veľa pre deti. Aj pre dospelých, ale najmä pre deti, pretože rozprávky sa stále opakujú. A naša mládež a maličkí potrebujú novú motiváciu.
SAŠA: Aby sa nevzdávali, písali a vydávali, aj keď je to teraz ťažké.
